Je piatok, Vespu mám tretí deň a odkedy mi ju pred garážou zložili z dodávky, neprestajne prší. Počasie nanič, v práci po dovolenke fakt morda a deti samozrejme po prvých dňoch v škole a škôlke choré… No nech mi niekto príde porozprávať o pozitívnom myslení… Pošlem ho objímať stromy…

Ja ale hovorím, že aj ten najvyšší musí mať kdesi kombinézu a prilbu, a tak sa o tretej nečakane objavuje slnko a do pol piatej je cesta ako tak suchá. Radar sa síce nevie rozhodnúť, či ešte bude pršať alebo nie, ale kašlem na to, beriem helmu, bundu a vyrážam. Ak zmoknem, nebude to prvý raz. Hlavne nie na stroji od Piaggia, nechápem prečo k nim nepribaľujú rovno aj kajaky… Zmokol som na každom jednom skútri od nich. 

Dobrý deň, mohol/la by som…

Chcem sa ešte zastaviť po knihu v kníhkupectve na námestí. S Vespou sa za pár minútok preplietam cez centrum mesta a parkujem kúsok od námestia, kam sa autá nikdy nedostanú. Bežím po knihu a o 3 minúty už sa vraciam k skútru. Vychádzam spoza rohu a zbadám pri Vespe mestského policajta s fotoaparátom. Myslel som, že slovo, ktoré mi nejak mimovoľne blesklo hlavou, som si iba pomyslel, ale vyplašené holuby, aj zrýchľujúca mladá mamička s kočíkom, idúca zo zmrzlinárne, vedľa ktorej parkujem, svedčia o niečom inom.

Idem k stroju, v duchu vymýšľam výhovorky, a ladím vnútornú mieru agresivity tak, aby nemuseli byť použité hmaty a chvaty. Nadychujem sa k úspešnej ofenzíve, lebo z mojej skúsenosti, zahnať uniformovaného oponenta do defenzívy hneď na začiatku prináša ovocie a nižšie sumy na pokutách, ale potom si všimnem, že pri skútri stojí policajtka a kolega nefotí len Vespu, ale aj ju. 

Pozerám, že slečna papuču v rukách nemá a naširoko sa usmieva. Neverím vlastným očiam, ale oni sa mi proste len fotia pri skútri. Idem k nim, a obaja skúter chvália, páči sa im nielen dizajn, ale aj farba, hodí sa im k uniformám, ako vravia. Lúčime sa bez pokuty a ja sa už usmievam, a to ešte ani len netuším, že ten úsmev mi z tváre nezmizne počas celého testovania.

Sorry za rozsiahly úvod, ale presne to popisuje situácie, ktoré s Vespou zažívate. Nie je to skúter pre introvertov. Stalo sa mi sem tam aj pri testovaní iných skútrov, že za mnou ľudia prišli a pýtali sa čo to je, ako to jazdí atď.. Ale pri tejto obyčajnej malej Vespe Primavere to bol extrém, kde som zastal, niekto prišiel, ešte aj pri parkovaní do garáže za mnou utekala pani cez pol parkoviska, že ona práve predala auto a chce Vespu, tak či si môže sadnúť. Jasné, nech sa páči. Túto vetu som za tých pár dní jazdenia povedal mnohokrát.

Vespa nie je iba pre ženy

Viete, na Vespu panuje mnoho rozličných názorov. Aj ja som si vypočul mnohé, nie príliš lichotivé. Väčšina tých, čo mi ich hovorili, mali jedno spoločné. Nikdy sa na Vespe neviezli. Alebo len pár metrov. Kedysi som aj ja býval podobný, kecal som o všetkom, presvedčený o tom, že čo si myslím je pravda. Najmúdrejší na svete… Pár trpkých omylov ma naučilo držať hubu, aspoň kým niečo neskúsim. Odporúčam aj ostatným, minimálne si o vás ľudia hneď nemyslia, že ste debil.

Zvedavý som bol najmä na jedno. O Vespe sa na Slovensku, neviem úplne presne prečo hovorí, že je pre ženy. Netuším či je to tým, že Vespa nie je úplne veľký skúter, ale to ani PCXko, alebo tým, že si väčšina ľudí predstavuje Vespu v červenej farbe. S týmto názorom sa stretávam pomerne často. Kto ma pozná vie, že žena nie som, metrosexuál už vôbec nie, a na hipstera sa príliš málo umývam a kamarátim s hrebeňom, ale Vespy sa mi vždy páčili.

Aj tak som to niekde vzadu v hlave mal. Ženský skúter, červený, malý. A potom mi ju doviezli. Prišli, zložili ju, a… Bola modrá. Nie modrá, bola krásne, chlapsky modrá. Hľadal som to na webstránke a presný názov znie Blu Vivace Glossy. OK, neverím, že meno tej farbe vymyslel muž, rozoznám 16 farieb, z toho pomenovať viem tak 10, čiže pre mňa je proste modrá. A krásna. Ani ma nenapadlo, že by bola ženská, lebo proste nebola. A kto by namietal hodím do neho kabelku, tsss!

Malý skúter s veľkou charizmou

Druhá vec, ktorá sa mi tak nejako naháňala dutinou lebečnou bola, ako na Vespe budem vyzerať. Videl som mnoho fotiek Vespistov, a nebudeme si klamať, súdruhovia skútristi, nie ku každému je dizajn tohto stroja milosrdný. Po posadení sa na Primaveru a odfotení sa konštatujem, že patrím do skupiny „ako osa na cukríku“. Čiže, nie úplne ideál. Ale viete čo? Je mi to jedno. Napriek tomu, aká je Primavera maličká, a ako je vytvarovaná, som sa na nej vôbec necítil zle. Tieto malé skútre mi, pri mojej výške, váhe a objeme brucha nerobia úplne dobre. Ale tu to bolo až prekvapujúco v pohode.

Jasné, nohy si nevystriem a ak sa chcem pozrieť na displej, musím skloniť hlavu, pričom na chvíľku prestanem sledovať cestu, čo nie je najbezpečnejšie, lenže, sedelo sa mi na tom dobre, a čo je pre mňa najdôležitejšie, nebolel ma chrbát ako z konkurencie. Férovo musím konštatovať, že som nikdy nejazdil viac ako 3 hodiny v kuse. Aj tak som na to ale zabudol. Komplexy z toho, ako vyzerám, som prestal mať niekedy na strednej škole, keď mi naša 75 ročná upratovačka povedala, že som pekné dievča, a preto mi môže byť srdečne jedno aj to, ako vyzerám pri jazde. Hlavne, ak všetko ostatné je fajn.

Na Vespe som sedel kedysi fakt dávno a už vlastne ani neviem čo to bolo za model, tak som, hneď po usadení sa, pozeral, čo vlastne ten stroj skrýva. Vespa Primavera je priam dokonalým zosobnením toho, čo si ľudia pod touto značkou predstavujú. Malý, šikovný skúter do mesta, ktorý aj keď postavíte vedľa plného kontajnera, urobí z neho Sacré Coeur. Ten dizajn je nesmrteľný a v Piaggiu to moc dobre vedia. Sem tam prídu s obmenou, ale s ničím tak rozsiahlym, aby narušili odkaz, ktorý si tieto skútre nesú už od roku 1946. A mne sa páči.

Jedno písmeno mení hru

Ako už z názvu vyplýva, mal som k dispozícii verziu, ktorá má v názve písmenko S. Tou sa zjavne Piaggio snaží zaujať tých, ktorí síce milujú tradičný Vespa dizajn, no zároveň už chcú stroj s modernými technológiami. Znamená to, že na vrchu riadidiel na vás svieti digitálny displej. Chápem, že bigotní retro kultisti práve opľuli obrázok Enrica Piaggia, lebo aj mne sa pôvodný dizajn palubného počítača pozdáva, ale aj tak hovorím KONEČNE. Som rád, že som mal verziu s TFT digitálnym displejom. Je praktickejší, striedmy a k Vespe sa hodí.

Má 4,3 palca, čo je tak akurát, hoci trochu klame telom, pretože výrez v jeho okolí ho robí väčším. Nájdete na ňom všetko podstatné, resp. nechýba nič, čo by ste potrebovali pre spokojnú jazdu. Mňa dosť potešilo, že som si dokázal prepojiť skúter s aplikáciou Piaggio MIA. Niežeby som si chcel pozerať ako závratne zlepšujem svoju spotrebu a iné štatistiky na 5 kilometrovej trase z roboty domov, ale prepojiť si telefón cez Bluetooth so skútrom a čiastočne ho ovládať z jeho obrazovky proste chcem, aj keď som inak na tieto veci dosť konzervatívny. Stačilo mi pár blúdení s GPS a nutnosť neustále zastavovať, zosadať a vyberať mobil, a tak viem oceniť takýto krok od výrobcu. A ešte aj pri jazde rád počúvam hudbu, a keď sa mi do playlistu nejak nechtiac primotá Helenka Vondráčková (nič proti nej), ocením možnosť prepnúť to hneď napr. na Mariku Gombitovú.

Subjektívne sa mi veľmi páčilo aj ovládanie, nielen displeja, ale aj ostatných prvkov. Všetko máte pri riadidlách na dosah palcov ruky. Chce to trochu zvyku, ak ste naučení na iné skútre, ale keď si zvyknete, je to fajn. Akurát teda, ovládacie tlačidlá sú zapustené do plastu s chrómovým efektom, a nie do pochrómovaného kovu. Zblízka to vyzerá dosť lacno. A keď už kritizujem, tak aj plynová rukoväť a tiež guma na druhom riadidle sa mi zdali akési priúzke. Mal som čo robiť, aby sa mi tam zmestila ruka v letnej rukavici. 

Ale, dosť výlevov. Klasickou boliestkou Vespy sú odkladacie priestory. Hlavne ten pod sedlom je fakt malý a oproti štandardnej konkurencii ponúka o dosť menej priestoru. Treba s tým počítať, za ten krásny dizajn sa platí takouto cenou. Jasné, dá sa dokúpiť topcase + držiaky dozadu, dopredu aj po bokoch, ale sú to ďalšie peniaze navyše. Aby som bol presný, JETku som pod sedadlo vopchal, preklápačku už nie. Rátajte ale s tým, že okrem prilby už tam toho veľa nevojde. 

Malou kompenzáciou je odkladacia skrinka skrytá za panelom pod riadidlami, je pomerne komfortná a je v nej aj výstup pre USB kábel typu A. Mne sa toto riešenie páči aj z dizajnového hľadiska viac, ako tie klasické odkladacie skrinky, ktorých veká vám nikdy nezacvaknú na prvý raz a vy s nimi po treťom pokuse od nervov búchate tak, že sa obracia celé parkovisko… No a ak by som chcel zúrivo hľadať ešte nejaké body k dobru, tak platforma medzi sedadlom a riadidlami je plochá, čiže nejaký náklad vopcháte aj medzi nohy.

Čísla, ktoré nehovoria celú pravdu

Pri Vespe sa ľahko stane, že jazdenie sa stane tak akosi druhoradým. Ale nie keď máte len pár dní na testovanie. Do Primavery 125 montuje Piaggio ich 125 iGet motor. Čo je vzduchom chladený 3-ventilový, 4-taktný jednovalec s katalyzátorom a s výkonom 8,1 kW a 10,7 konskými silami. Točák má 10,4 Nm pri 7700 otáčkach. Mimochodom, ak si idete kúpiť Vespu, a práve ste tieto čísla prečítali a považujete ich za dôležité, prestaňte čítať a nájdite si iný skúter. Priv Vespe na číslach nezáleží. Fakt nie. 

Sú veci, ktoré sa legendám odpúšťajú, jednoducho preto, že sú to legendy. Úprimne sa priznám, že som si myslel, že výkonovo bude Vespa za konkurenciou zaostávať. Predsa len, sedel som pred ňou na Honde PCX a to je do mesta pre mnohých úplný ideál. Mýlil som sa. Už pri prvej úplne kratučkej jazde z miesta prebratia skútra do mojej garáže ma veľmi príjemne prekvapila živosť toho malého motora chladeného vzduchom. Do cca 60 – 70 km/h je to fakt malá strela. Aj keď vlastne by som až taký prekvapený nemal byť, lebo keď sme si kedysi na Scooter Campe dávali so Signorom Vespom preteky z miesta, on na Vespe, ja na novej Aprilii SR GT 125, Vespa na začiatku vyhrávala, a až v druhej polke letiska začala mať navrch nová Aprilka.

Jasné, závisí to od veľa vecí, napr. od zajazdenia motora, ale za tým, že Vespa do tej zhruba šesťdesiatky ide fakt skvele, a minimálne sa vyrovná ostatným skútrom, si stojím. Od 70 do 80 km/h je už nábeh rýchlosti pozvoľnejší, ale stále pomerne dobrý. Nad 80 už to pri mojej váhe nebola žiadna sláva, ale 90tku tam strelíte v podstate bez problémov a bez veľkých protestov ju udržíte. Ja som však jazdil tých cca 80 – 85 tachometrových (jasné, že mimo mesto) a to je podľa mňa ideál.

Malé kolesá? Ale, prosím vás

Primavera je naozaj maličký a ľahučký skúter, váži iba nejakých 126 kg + náplne. To prinajhoršom odnesiete aj na pleciach… Každopádne aj vďaka nízkej hmotnosti + veľmi dobre vyváženému ťažisku sa s Primaverou jazdí úplne krásne. Obavy z malých 12 palcových kolies môžete zahodiť do koša. Aj vďaka nim je ovládateľnosť, najmä v mestských uličkách preplnených autami, geniálna. Žiadny boj s kopou železa sa nekoná. Vespa ide, kam ju pošlete a presne tak, ako potrebujete. 

Neverím tomu, že sa tento skúter nenaučí riadiť každý, kto sa vie bicyklovať. Ja som sa vďaka tomu preštrikoval rozbitou cestou pomedzi cestárov, ktorí akurát asfaltovali cestu. Niežeby som im tým urobil radosť, ale sem tam má každý chuť byť rebel. A vlastne to, že je Vespa pekná, má tú výhodu, že vám ľudia menej nadávajú, keď ich predbiehate. Mne sa to napr. za celú dobu testovania nestalo, a to som sa pchal všade a pred všelijakých…

Limity konštrukcie a kolies spoznáte najmä v dlhých tiahlych zákrutách. Tam už stabilita menších kolies kolíše, a niekedy doslova. Ale tento skúter nie je na takéto výlety stavaný, takže ak ho na nejaké takéto dobrodružstvo vezmete, on vás síce spoľahlivo odvezie, ale povie si k tomu svoje. Brzdy sú tak akurát, bál som sa zadnej bubnovej, lebo na spomínanej PCX bola fakt len na okrasu. Ani na Primavere to nie je žiadne terno, ale pocitovo brzdila lepšie. Vpredu je kotúč s 220 mm a pracoval spoľahlivo, aj vďaka ABS, ktoré je na prednom kolese prítomné. 

Ak hovorím o výletoch, ja som jazdil mesto + nejaký ten kratší výlet po žilinsko-trenčianskom kraji a mal som spotrebu 2,5 l na 100 km. Čo je mimochodom aj papierová spotreba. Nádrž má, ak sa nemýlim 8 litrov, takže pri troche šťastia a odvahy sa nad 300 kilometrový dojazd prehúpnete.

Čo si vlastne kupujeme?

To, prečo na Slovensku Vespa nie je rozšírená tak, ako v zahraničí, je jasné. Cena. Je objektívne vyššia ako konkurenčné skútre. Primavera začína na 4799 € a cena modelu S je 5299 €. Úplne chápem, že niekto dá prednosť lacnejšej konkurencii. 

Na druhej strane, ak je nejaký skúter, ktorý si drží cenu, je to práve tento stroj od Piaggia, takže, ak budete chcieť prejsť napríklad na vyššiu kubatúru, na hodnote tratiť nebudete. No a potom je tu ten dôležitejší faktor pre ktorý sa aj vyššie vstupné náklady oplatia. S Vespou si nekupujete iba skúter, ale komplet životný štýl. To vám potvrdí každý, kto si ju kúpil. Ak na tento vlak naskočíte, pridáte sa do nejakého Vespa klubu, a kúpite si prvé vecičky, ktoré váš stroj dotvoria, ste chytení, a stratení. Cesty späť niet. To, čo sa aj na Slovensku okolo tohto skútra točí, vám konkurencia zatiaľ neponúkne. Rozumiem, že pre niekoho je to úplne nezaujímavé, ale ja už viem, ako ťažko sa z Vespy zosadá.

Vespa Primavera 125 S ma príjemne prekvapila. Nečakal som od nej, hlavne čo sa samotnej jazdy týka, nič prevratné. Ale práve jazdenie ma nakoniec bavilo až tak, že som sa kdesi pri Hričove, po asi dvoch hodinách vozenia prichytil pri tom, že ma bolí sánka z toho, ako sa pri jazde mimovoľne usmievam. Nestáva sa mi to. Nebudem tu písať, že je to najlepší skúter, na ktorom som kedy sedel, nie je, ale veľmi som sa tešil na každú ďalšiu jazdu, a keď už vás niečo prinúti v piatok po práci zdvihnúť sa a ísť na mokré cesty, asi to bude mať niečo do seba.

Technické parametre