Moto výstavy sa v Čechách a na Slovensku nekonajú každý deň, preto keď je šanca na nejakú sa dostať, treba ju využiť. Tak som si už koncom januára značil do kalendára, že začiatkom marca sa pôjdem pozrieť najskôr do Čiech, na Veletrh Motocykl 2023, a samozrejme hneď o týždeň na to na Motoshow 2023 do Bratislavy. Česká akcia sa najnovšie koná raz v Brne, raz v Prahe, a tentokrát to vyšlo na „stovežatú“, čo je fajn. Urobím si výlet za motorkami a ešte aj vezmem do Prahy polovičku a budem za chrumkavého. Win – win situácia.
Podohadoval som si stretnutia, zosúladil termíny a spokojný sa pripravil na cestu. Pôvodnú myšlienku, strihnúť si to dobrodružne na skútri som zavrhol hneď ako predpoveď počasia opäť začala maľovať snehové vločky a teplotná čiara sa zrútila pod nulu strmšie ako preferencie našťastie už bývalého ministra financií. Tak som si radšej vybral vlak. Ten je najistejší. Ním stihnem všetko, veď čo sa už môže vlaku stať. Všakže…
Napríklad sa môže stať to, že sa presne 8 minút pred odjazdom vášho vlaku, vo vašej stanici vykoľají Pendolino. Takže 2 hodinové zdržanie hneď na úvod, ale našťastie idem deň vopred. Akurát stretnutia a párty, na ktoré som pozvaný v stredu ruším, pretože po 8 hodinách vo vlaku by som na nich svojou prítomnosťou vzbudzoval dojem, že zombie apokalypsa je už na Slovensku nepochybne v pokročilej fáze… Takže po príchode na hotel len vycikať, umyť, pomodliť a spať.
Cesta podivná je…
Ráno v Deň D je počasie ako maľované a mňa poteší, že niekto parkuje krásneho X-Maxa rovno pred hotelom kde bývam, asi to mám miesto Welcome drinku. Mimochodom v Prahe je skúter sezóna už v plnom prúde, teda aspoň medzi zjavne otužilými kuriérmi rozvážajúcimi jedlo.. Za tých pár dní som tam videl viac skútrov ako v Žiline za rok. Sem-tam už ale jazdí aj nejaký civilista bez modrej, ružovej či zelenej kombinézy. Okrem pohľadu na môj bývalý stroj ma teší aj to, že metrom je to na výstavisko do Letňan slabých 15 minút. Niežeby som sa nerád vozil metrom, ale prisadol si ku mne pán a rozprával mi, že je super, že už NÁM konečne nevládne ten slovák. Moje ľúbezné „Dovidenia“ ho zjavne vykoľajilo.
Mimochodom, prvýkrát som zažil, že mi v Čechách niekto nerozumel. Asi 19 ročná slečna v trafike bola samé, ty vole, ty krávo kým som si kupoval časopisy a ona telefonovala, ale keď som prišiel a chcel 2 trojdňové lístky na metro, pozerala na mňa ako na cudzinca z exotickej zeme. Nakoniec som to vyriešil svojou vycibrenou slovenskočeštinou, ktorá by dojala nejedného skalného voliča Andreja Babiša a tam už sa našťastie chytala.
Od metra k výstavným halám je to asi 5 minút chôdze, napriek tomu ostáva väčšina ľudí čo idú so mnou z metra, na zastávke a čaká 15 minút na ďalší autobus, ktorý ich k tej hale dovezie – priority všakže. Ja ale rád chodím proti prúdu, a tak… idem peši. Slnko svieti, ľudia čo idú oproti sa na mňa usmievajú a ja sa usmievam na nich. Aký príjemný deň, vravím si. Prejde ma to, keď prídem na koniec chodníka, kde nie je brána, ale iba plot s oznamom, že tadiaľto sa rozhodne prejsť nedá. Pochopím úsmevy tých čo išli oproti mne a aj ja ich mám rád. Najradšej mám toho, čo na začiatok tejto odbočky nedal upozornenie, že je slepá. Cestou naspäť sa už aj ja naširoko usmievam na tých čo idú oproti mne. Aj kývam hlavou na pozdrav.
Čína vystrkuje rožky
Po úspešnej akreditácii obzerám areál. V diaľke vidím kamión Adama Special Peschla, kde bude počas celých 4 dní k videniu malá stunt show, ale tentokrát vynechávam a idem rovno do haly č.2. Mimochodom hál bolo viacero, tuším päť či šesť a všetky boli naozaj naplnené motorkami až po okraj. Teda niektoré len oblečením z Pakistanu a Indie, ale boli fakt plné.
Užívam si, že ma nečakajú žiadne povinnosti, všetky stretnutia, ktoré mám sú príjemné a viac-menej sa stretávam s priateľmi. Môžem sa preto flákať po halách ľubovoľne ako chcem, a aj tak hneď činím. Na výstave tentokrát chýbajú značky ako Yamaha či Piaggio (aj značky, ktoré do jeho koncernu patria), čo je síce mrzuté, ale napr. stroje od Piaggia prítomné boli u jedného z ich predajcov, ktorý tu stánok mal. Zdá sa však, že to je trend najbližších rokov a veľké značky, podobne ako v iných odvetviach radšej dajú peniaze na svoj vlastný event, ako platiť horibilné sumy za stánok na výstave. Namietať proti tomu nikto nič nemôže. Miesta po tradičných účastníkoch asi najviac plátajú ázijskí výrobcovia. Nechýbajú ani tu. Čína v moto priemysle hryzie do koláča stále viac a viac. Pripravme sa na to, že nielen medzi skútristami bude strojov z tejto krajiny pribúdať. Také CF Moto, ktoré tu má veľký stánok, je čiernym koňom tuzemských trhov už teraz.
Skútristi neboli len chudobní príbuzní
Skútrov je na výstave síce menej ako motoriek, ale stále dostatok. Samozrejme je tu Honda a jej stroje, ktoré, rovnako ako na cestách, aj tu lákajú davy. Honda Forza 350 sa mimochodom neskôr stane absolútnym víťazom ankety Motocykel roka 2023. Do Hondy sa však chystám poriadne pozrieť až v Bratislave. Tu len letmý pohľad a ide sa ďalej. Veľký šiator tu má aj napredujúci SYM. O tom, že sa im darí, a že to s expanziou myslia naozaj vážne svedčí aj počet strojov, ktoré prezentujú. Ako jedni z mála (čo sa skútrov týka), tu majú skoro kompletnú flotilu. So SYMom do budúcnosti treba rátať, taká 508 TL, je za relatívne slušnú cenu viac ako len dobrá kópia Yamahy T-MAX a ich SYM JET X 125 už teraz celkom vážne vyzýva PCX či NMax.
Svoje skútre tu však má napríklad aj BMW, ba dokonca aj na miestach hneď vedľa svojich vlajkových lodí. Chvíľku sa zdržím pri ich C 400 GT. Krásny kus stroja, s menej krásnou cenovkou. Ale povozil by som sa, nie, že nie. Ako som však spomínal, vládne Čína, je tu Lambretta (nie, naozaj už to nie je úplne talianska značka. ZONTES, Racceway a ďalší, ktorých mená som si ani nebol schopný zapamätať. Už teraz však viem, že sa ich budem musieť naučiť, o chvíľu sú tu v plnej sile.
Pomerne veľký a taktiež skútrami dobre zásobený stánok tu má aj KYMCO. Taiwanský výrobca, podobne ako SYM, taktiež zdá sa šliape do pedálov. Aj na Slovensku opäť dostať ich stroje a keď si človek pozrie ich ponuku, minimálne za zdvihnutie obočia to stojí. Mňa zaujala najmä ich trojkolka KYMCO CV3 550i. Naživo je to naozaj veľmi pekný a robustný stroj. Netajím sa tým, že mám trojkolky rád, a ak by som si mal z cele výstavy pýtať na testovanie jeden stroj, tak práve tento skúter s nápadnou „hmyzou hlavou“ by som si odviezol.
Moderné klasiky a Dakar
Samozrejme, hoc skútrista, neodolal som ani motorkám. Mám rád najmä stroje štýlu Modern Classic, takže som sa zameriaval najmä na tie. Aj preto mi tu veľmi chýbalo talianske Moto Guzzi, pretože ich V7 Stone je jednoducho nádherná a je to stroj, o ktorom silno rozmýšľam, že skrášli moju garáž. Aspoň jedna Guzzina tu však predsa len je. Na stánku časopisu Motocykl stojí model V100 Mandello. Krásny kus techniky a ďalší dôkaz toho, že Taliani dizajn zvládajú ako málokto.
Čiastočne mi chúťky na modernú klasiku napravil Triumph, kde sa dalo posadiť na pýchy, tentokrát britského priemyslu. Netajím sa tým, že mám pre anglické motorky slabosť a kúsky ako Bonneville T120 alebo Scrambler 1200 XC bolo ťažké opustiť. Podobne to bolo v dnes už síce indickom, ale pôvodne britskom Royal Enfielde. Krásne stroje, za priaznivé ceny, Interceptror 650, alebo nový Meteor 650 patria medzi to najkrajšie čo brázdi nielen naše cesty.
Spomenúť musím aj veľkolepo pojatý stánok Harley Davidson, kde mali vlastné pódium, na ktorom počas celej výstavy prebiehali rôzne akcie. Ja som zachytil módnu prehliadku, no bolo tu toho oveľa viac. Tu som sa najviac zdržal pri ich Pan Americe. Síce trieda Adventure Touring ide už úplne mimo mňa, ale ak ma niekedy niektorý stroj uhranul na prvý pohľad je to práve tento. Ale dosť, zatlačíme slinky naspäť a ideme ďalej.
Kto číta Na skútri dlhšie vie, že mám rád Rally Dakar. Aj tu som sa snažil pobehať všetko čo s touto súťažou súvisí. Bolo sa na čo pozerať. Spomeniem aspoň stánky Ollie Roučkovej, ktorá Dakar dokončila na štvorkolke aj automobile, či Libora Podmola, legendy svetového Freestylu, ktorý už dvakrát pretekal aj na Dakare. Tento rok síce po páde skončil už v prvej etape, ale jeho aj ďalšie dakarské špeciály boli samozrejme k dispozícii a je radosť vidieť stroje, ktoré si v púšti zažili svoje.
Stánkom s oblečením a výbavou som sa tentokrát vyhýbal. Jednak preto, aby som tam zasa nenechal letnú dovolenku, ale tiež tam bolo stále neuveriteľne veľa ľudí. Akurát do MBW som nakukol pretože s ich vecami mám osobne len tie najlepšie skúsenosti a bol som zvedavý čo si zasa počas sezóny kúpim. Zaujala ma aj prezentácia značky Peak Design. Ich snahu preniknúť aj do moto priemyslu som zachytil už minulý rok a hoci som netušil, že budú aj na tomto veľtrhu, v stánku som sa rád zdržal. Ich technologické riešenia mi totiž prídu dizajnovo perfektné, ale hlavne funkčné a praktické. Cena je síce vyššia, ale od určitej doby si za kvalitu radšej priplatím.
Pán prezident a iné celebrity
Príjemným „pozdvižením“ na výstave bolo, keď na ňu dorazil budúci český prezident Petr Pavel. Ten totiž neprišiel len na nejakú „ďalšiu“ PR akciu. Dorazil na svojom vlastnom GéeSe, pekne v motorkárskom. Po halách sa prechádzal nenútene, s motoúčesom vytvoreným prilbou a bolo vidieť, že to je návšteva, na ktorú chcel ísť, a kam sa tešil. A tiež som si všimol, že aj tí, ktorí nepatria do jeho voličskej základne rešpektovali, že budúci hradný pán je jedným z nich. Je to vidieť, keď niečo nie je hrané. Zachytil som prednedávnom polemiku o tom či mu motorku zakážu alebo nie, ale zatiaľ sa im to zjavne nepodarilo. Sprevádzali ho samozrejme bodyguardi a niekoľko z nich bolo taktiež na motorkách. Takže zjavne, minimálne prvé kolo boja o jazdenie vyhral.
Pri všetkej úcte k budúcej hlave štátu som však radšej naháňal inú moto celebritu. Igor Brezovar je cestovateľ na motorke. Človek, ktorého si vždy rád prečítam alebo vypočujem. Pátral som po ňom po celom výstavisku niekoľko hodín, aby som ho nakoniec našiel hneď vedľa hlavného pódia. Vydal novú knihu a ja mám knihy o moto cestovaní veľmi rád, nadšene som si ju kúpil priamo od neho. Akurát s podpisovaním bol trocha problém, lebo som ho zasa musel chytať po celej výstave, ale nakoniec sa podarilo. Dokonca sme spoločne trafili aj aké i/y sa píše v češtine v slove Skútristům.
Na výstave sa toho samozrejme dialo oveľa viac, ale keďže úprimne nenávidím davy ľudí, odvšadiaľ, kde sa ich naraz zišlo viac ako 5, som volil taktický ústup. Aj preto som šiel na Veletrh Motocykl 2023 hneď v prvý deň, kedy býva obecenstvo najmenej početné. I keď, aj tak nás bolo na môj vkus sem tam až príliš.
Kvalitná výstava, ktorá stojí za návštevu
Celkovo som na Veletrhu po halách nachodil viac ako 13 kilometrov, teda ak moje hodinky neklamú, a mám pocit, že som ani zďaleka nevidel všetko. Priznávam sa, že od Indov predávajúcich motooblečenie v jednej z hál som zbabelo ušiel. Tí by hádam predali aj mňa.
Bol som spočiatku k výstave skôr skeptický, veľmi príjemne ma však prekvapila. Kvalitou, počtom vystavovateľov, aj ochotou organizátorov či vystavujúcich. Naozaj si myslím, že podobným akciám pomaličky zvoní umieračik, ale na tejto sa to okrem niekoľkých absentujúcich gigantov ešte neprejavilo. Som preto zvedavý na Bratislavu a Motoshow, snáď sa aj my na Slovensku dokážeme ukázať v pozitívnom svetle.
