Niekedy to jednoducho neklapne… Snažíte sa, hľadáte, skúšate, ale nie je to ono. So skútrami je to tiež tak, jeden vám sadne, iný nie, niekedy ani poriadne neviete prečo. Mne sa to stalo práve s Lambrettou V125 Special Flex. Pred ňou som mal na test SYM Jet X a počas jej testovania som ju striedal s Piaggio Medley. A prvé dva dni som s Lambrettou dosť bojoval. Chémia žiadna. Nevedel som nájsť jazdecký rytmus, a nijakým spôsobom sa mi v nej nedarilo nájsť emóciu. Trápil som ju, aj seba…

Čítal som si iné testy, prechádzal fóra, no len som dvíhal obočie nad tým, ako tam ľudia píšu úplne iné veci, ako na Lambrette zažívam ja. Počas testovania som bol na Bystrickom Vespíčku, ľudia sa ma na V 125 Special pýtali a ja som sa snažil byť veľmi diplomatický… Trvalo to kým som prišiel na to čo robím zle. A veru som to nikde nevyčítal, musel som na to prísť sám, pekne pomaly, od podlahy. Ale docvaklo mi. Prestaň stále rozmýšľať, prestaň ju porovnávať s jej večnou talianskou konkurenciou, nechaj ju, nech sama povie čo jej vyhovuje a ako chce ísť. A zrazu, klik, a bolo to tam. Preskočilo to a ja som objavil jej krásu a bol som na seba fakt hrdý, pretože už som začínal mať strach, že budem musieť byť negatívny. 

Následne mi pomohli aj rozhovory s majiteľmi Lambretty, ktorí mi potvrdili presne to, čo som zistil aj sám. Treba si k nej nájsť cestu, treba objaviť to krásne, ak sa ti to podarí, nechceš iné. Súhlasím. Videl som na Lambrette namontovaný originál Remus asi za 1000 €. Vtedy som sa čudoval, dnes rozumiem.

Komplikovaný príbeh s happyendom?

Príbeh Lambretty je dlhý, a žiaľ, poriadne kostrbatý. Kedysi, v 40tych a 50tych rokoch minulého storočia, bola úhlavný konkurent a nepriateľ legendárnej Vespy (mimochodom oba stroje navrhol ten istý človek). Neskôr, v 60tych, resp. skorých 70tych rokoch Lambretta neprežila nástup lacnej mobility, v podobe malých mestských automobilov. Desaťročia sa značka potácala v bažinách, raz stroje pod názvom Lambretta vyrábal ten, o chvíľu zasa onen, no nikto jej nedal kvalitu a opateru, akú by si značka zaslúžila.

Nazvať dnes Lambrettu talianskou značkou…, vlastne ani netuším či je to ešte správne. Brand síce stále vlastní spoločnosť Innocenti S.A., čo je pôvodný vlastník, ale už sídli vo Švajčiarsku a udeľuje práva na to, kto môže Lambrettu vyrábať. Aktuálne ich vlastní rakúska spoločnosť KSR Group. Tá sa rozhodla (zasa raz) novú Labrettu vzkriesiť a urobiť to poriadne. O dizajn sa postaralo tiež rakúske dizajnové štúdio KISKA Design, motory do strojov však dodáva SYM, sídliaci na Taiwane. Takže Multi-kulti ako vyšité.

Ale viete čo? Je úplne jedno odkiaľ skútre pochádzajú, a kto ich navrhol, pretože ak Lambrettu niekto chce, chce ju pre to ako vyzerá. Preto, že je retro, preto, že má štýl a vyžaruje z nej sexepíl, ktorý dokáže mať naozaj asi iba taliansky dizajn. A hoci som vyšši písal o Rakúšanoch, stačí sa pozrieť do histórie Lambretty, nájsť si model Lambretta DL 150, a potom si oba stroje porovnať. Vidíte to? Tak predsa len kúsok toho Talianska tam je. 

Všetko podriadené retro štýlu

Lambretta je štýlovka so všetkým čo k tomu patrí. Pozitívnym aj negatívnym. Jedno si ale povedzme hneď na začiatku. Nie je to žiadna prvoplánová kópia Vespy. Ani omylom. Je to konkurencia, svojská a iná. Vespu mám veľmi rád, ale som úprimne šťastný, že sa Lambretta vybrala vlastným smerom a nekopíruje bezhlavo na čo príde. Mal som k dispozícii žltý model a tá farba sa k tomuto stroju hodila viac ako dokonale. Jednak dobre vyzerá a navyše priťahuje pozornosť. Veľmi priťahuje pozornosť. Zabudnite na to, že niekde splyniete s davom. Bez šance. Všade budete svietiť a každý pohľad bude patriť vám. Ak je pre vás extrovertnosť cudzokrajná choroba, asi skúste radšej striebornú PCX…

Súčasťou vizuálu testovacej Lambretty sú aj krásne nálepky odkazujúce na pôvod značky a rok jej založenia. Ono, celkovo som mal pocit, že pre výrobcu to nie je iba ďalší generický stroj, postavený na sériovom motore, ktorý vopchajú do ďalších 10tich modelov a tvária sa, aký prevratný model máte pod zadkom. Nie, je vidieť, že na Lambrettu sú jej tvorcovia hrdí, a nápis Lambretta nájdete na mnohých miestach po celom stroji. Špeciálne dávam do pozornosti to, že je aj na prednom a zadnom full LED svetle. Fakt sa mi to páči. Oceňujem ak autor chce dať najavo, že toto je môj stroj, som pyšný na to čo som vytvoril. Z Lambretty som mal naozaj pocit, že to tak je.

Môj pocit len potvrdila kvalita dielenského spracovania. Všetko pekne sedí, zapadá, netrčí. Línie sú čisté a tvoria vizuál presne tak, ako to autori zamýšľali. Dôležité však je, teda aspoň pre mňa, že dobre vyzerá aj to čo je očiam na prvý pohľad skryté. Potrpím si na to, aby boli zvary na ráme a podobné „prkotiny“ dobre opracované, zarovnané a vyleštené, aby bolo vidieť, že si v dielni dali záležať aj na tom, na čom by až tak nemuseli. Lambretta to urobila. Kvalitu vidieť aj cítiť. Sám som mal predsudky a uznávam, že som sa mýlil. Nemám problém si nasypať popol na prilbu…

Ber ju ak vieš čo chceš

Poďme ale k tomu prečo sme mali spočiatku komplikovaný vzťah. Hoci sa nepovažujem za neskúseného jazdca, a prešlo mi rukami už veru dosť strojov, stalo sa mi to, že som Lambrettu nepochopil. Chcel som ju používať ako „daily“ skúter, taký akým sú napríklad ten Jet X a Medley, ktoré som spomínal v úvode. Veľká chyba. Takto sa Lambretta V125 Special nepoužíva, a prosím vás, uvedomte si to aj vy, ak si ju chcete kúpiť, aby ste neboli sklamaní. 

Toto nie je skúter na rýchle presuny cez mesto, na nákupy, na dennodenné dochádzanie do práce. Toto je retro skúter na vychutnávanie, na kávičku, na pomalé jazdenie bez cieľa tými najkrajšími časťami mesta. Chceš si dnes urobiť radosť? Dokonalú fotku? Chceš zaujať? Ber Lambrettu, postav ju na nejaké pekné miesto a zlepšíš si náladu, ver mi.

Ja som Lambrettu prevzal a cestou domov do Žiliny ju hnal 90 až 100 km/h po ceste prvej triedy. A ona to síce zvládne, ale snaží sa naznačiť, že hej, takto to fakt chceš? Na toto si si ma vzal? Ja som to hneď nechápal, lebo viete, myšlienky rozlietané, rýchlo toto vybaviť, rýchlo toto pofotiť, treba článok napísať, šup, šup do garáže a domov. Ibaže som dostal poza uši. Nie a nie sa dostať cez 100 km za hodinu. Akurát čo som mal nervy z toho, že idem pomaly…

Ako vravím, dva dni trápenia. Bez rozmýšľania som rezal zákruty a stále bojoval s jej ťažiskom, o ňom si síce stále myslím, že nie je úplne dobre trafené, ale išlo ma poraziť, že sa stále akosi prevaľujem v pomalých zákrutách. Nejaký ladný oblúk som nebol schopný vyčarovať ani omylom a neustále sa istil nohami lebo som si myslel, že spadnem. Až som si sem tam pripadal ako začiatočník…

Precitnutie prišlo keď som v sobotu ráno Lambrettu vzal, že ju idem nafotiť. Nejak extrémne som sa netešil, ale bol víkend, počasie príjemné, cesty prázdne a ja som mal čas. Tak, reku, nejdem sa ponáhľať. Vzal som to najprv cez prebúdzajúce sa mesto, potom na zapadnuté okresky, a tam niekde, vezúc sa lúkami, lesmi a cestičkami lemujúce kukuričné polia idúc slabučkou osemdesiatkou mi došlo, kde sa skrýva krása tohto stroja. Stačilo spomaliť, trochu menej sa ponáhľať a naraz akoby som sedel na úplne inom skútri. Príjemnom, pokojnom a ovládateľnom. Hanbil som sa dosť a veru som aj musel napísať kamošom, ktorým som predtým hovoril, že nie som veľmi spokojný, aby som korigoval svoje rozpačité pocity. Jednoducho problém som bol ja a nie Lambretta.

Pohodlne a na pohodu

Ako som však spomenul, nie je to stroj pre každého. Retro krivky sú sexi. Do obrázkov sa človek rýchlo zaľúbi, už, už si predstavuje ako dobre bude vyzerať na fotkách, budú pribúdať lajky na Instagrame, lenže bacha, skúter je o jazdení. A to je na týchto retro klasikách s malými12″ kolesami trošička špecifické.

V prvom rade, naozaj zabudnite na rýchlosť a nejakú extrémnu dynamiku. To vám táto špeciálka nedá. Je pomalá a vzhľadom k svojej konštrukcii nie taká obratná a čiperná ako PCX, NMax či Jet X alebo aj Vespa Primavera. Maximálka je 99 km/h a basta. 4-taktný vzduchom chladený 1-valec má objem 124,7 ccm a výkon 8,4 kW pri 8500 ot/min. Diaľnica? Radšej nie. Zrýchlenie neohromí, radšej s tým počítajte lebo predbiehanie býva adrenalínová záležitosť. Sám som absolvoval jeden dramatický súboj so staručkou Fabiou a po niekoľkokilometrovom „štekaní“ sme na seba s druhým vodičom radšej iba mávli a šli si každý svojou cestou.

Na druhej strane, podvozok je výborný. Čakal som tuhú kozu s vláčnymi brzdami. Omyl. Áno, Lambretta je trochu tvrdšia, ale stačí sa vyhnúť hlbším kanálom a zubná sklovina ostane neporušená aj na rozbitých cestách našich miest. Bežné nerovnosti tlmičom nerobia problém a vy ich ani nebudete vnímať. Kolesá sú 12-palcové vpredu aj vzadu. A brzdy? Tie sú priam fantastické. Chválil som SYM a tieto má na svedomí tá istá továreň. Naozaj sú výborné, vpredu kotúč 225 mm a ABS, vzadu kotúč 220 mm a CBS. ABS je trošku ázijsky poplašené, ale zasa pri rýchlostiach, ktorými sa na Lambrette jazdí ho využijete maximálne vtedy, keď náhle uvidíte na chodníku krásnu ženu (alebo muža samozrejme, čítajú to tu aj dámy) a budete chcieť zastaviť a odovzdať pozvanie na kávu.

Veľké prekvapenie zažijete ak považujete Lambrettu V125 Special za malý skúter. Teda, niežeby to bol nejaký obor, ale akonáhle na ňu nasadnete, budete prekvapení koľko priestoru má aj vyšší jazdec. Mojich 185 cm sa sem zmestilo bez problémov. Pomáha tomu aj to, že sedadlo je na tento typ skútra, resp. na skútre všeobecne, celkom vysoko 800 mm nebýva úplne štandard. Nižší jazdci sa ale báť nemusia, vpredu pod nohami je plochá platforma, takže na zem dočiahne každý. Posed je príjemný a sedadlo veľmi fajn. Je ladené do športovo elegantného štýlu a čo ma tešilo, je z dobrého materiálu a prešívané, takže nekĺžete hore dolu. Akurát jeho zadná časť mi prišla malá, ale nestihol som jazdiť so spolujazdcom tak nemôžem hodnotiť.

Používateľské rozhranie je… no, nazvem ho originálne. Ovládacie tlačidlá sú síce menšie, ale myslím, že fajn rozvrhnuté a nejak som sa necítil nebezpečne keď som ich chcel za jazdy dočiahnuť. Centrom ovládania je však samozrejme prístrojová doska s veľkým LCD displejom. Ten na seba okamžite strhne pozornosť. Až tak, že si možno, rovnako ako ja, ani nevšimnete, že tachometer je analógový, umiestnený nad ním. Ja som skúter prebral v Košeci a keď som šiel cez obec, zdala sa mi rýchlosť akási nezodpovedajúca tej 50ke, ktorá svietila na displeji. Až v ďalšej dedine som si uvedomil, že to nie je tachometer, ale otáčkomer a čísla sú otáčky udávané v desiatkach… Čitateľnosť by ale mohla byť lepšia, zvolený font je príliš úzky a na intenzívnejšom slnku toho veľa nevidieť. 

Ak patríte, rovnako ako ja, medzi tých, ktorí sem tam zabúdajú vypínať smerovky, Lambretta vás poteší tým, že pri stlačení páčky signalizuje nielen svetelne, ale aj zvukovo. Pípa. Niekomu to bude liezť na nervy, mne to ale nevadilo.

Malé pehy na kráse

Objektívne treba povedať aj to, že nie všetky negatíva sa dajú schovať za to, že predsa len je Lambretta V125 Special retro štýlovka. Spomenul som, že jazdný prejav je špecifický, ťažisko je posunuté dozadu viac akoby sa patrilo. Beriem to ale tak, že ide o prvú generáciu rámu a na tomto sa bude pracovať. Navyše, ak ste začiatočník a ja si myslím, že tento stroj bude veľmi lákať najmä začiatočníkov, prechádzajúcich priamo z automobilov, tak si na to jednoducho zvyknete a vadiť vám to nebude.

Čo vadiť bude určite, to je malý podsedadlový priestor. Ak máte L kovú prilbu, ktorá je konštruovaná ako trochu väčšia guľa dovnútra ju nedáte. To, že to tak býva pri integrálkach neprekvapí, ale s otvorenou prilbou, to už trošička prekvapujúce je. Ako, nasilu ju tam narvete, ale hrozí to poškodením prilby a to sa vám riešiť nechce. Dá sa to riešiť dokúpením originálneho kufra. Cena je okolo 80 €. Za tento nedostatok môže práve pohodlnejšie sedadlo, ktoré nie je zospodu vykrojené, ale je ploché a pomerne hutné. Naopak, pochváliť chcem odkladací priestor pod riadidlami. Má až dve priehradky a rukavice či mobil tam zmestíte bez problémov. Samozrejmosťou je aj USB zásuvka pre nabíjanie mobilného telefónu či navigácie.

Posledným nedostatkom, ktorý vás môže vyrušovať je malá kapacita nádrže. Tá je 6,5 litra. Moja spotreba sa pohybovala okolo 2,6 až 2,7 litra, teoreticky teda vydržíte okolo 200 kilometrov, čo je ok. Realita ale býva iná a radšej počítajte s tým, že na pumpu budete chodievať trocha častejšie ako s inými strojmi. Ak ale napríklad chodíte tam, kde majú dobrú kávu, rovno si tento odstavec z nedostatkov vyhoďte.

Žltý lístok na únik z reality

Na záver už len zhrniem čo bolo napísané. Lambretta V125 Special Flex je stroj, ktorý má svoje špecifiká a nesadne každému. Musíte vedieť čo od neho chcete, pýta si rozumného jazdca, ktorý sa chce jazdou na skútri baviť. Vtedy naplno rozprestrie svoj potenciál, ako páví chvost a vy sa budete kochať nielen krásou, ale aj príjemným pocitom a radosťou z brázdenie ciest práve na tomto skútri. Je to moderné retro, má svoj štýl a svoju osobnosť. Tú môžete navyše podporiť, či dotvoriť aj vy, až ma prekvapilo koľko príslušenstva k Lambrette existuje. Pokiaľ beriete život s nadhľadom, nepotrpíte si na prehnanú dokonalosť a skúter má byť pre vás cesta z nudy a priemeru, za cenu okolo 3400 € dostanete skvelý prostriedok na únik z reality.

TECHNICKÉ ÚDAJE