Málokedy sa mi už dnes podarí dostať sa k stroju, o ktorom pred testovaním neviem vôbec nič. Vlastne netuším kedy naposledy sa mi to stalo. VOGE SR4 MAX bol však pre mňa, predtým ako som si ho vyžiadal na otestovanie, naozaj úplná neznáma. Vedel som, že existuje, videl som ako vyzerá, ale nepoznal som nikoho kto ho vlastní alebo niekoho kto by na ňom sedel, nečítal som naň dokonca ani jediný názor. Úplná Tabula Rasa…

Stojím vedľa neho a prekvapene si priznávam, že som celkom ohromený. Je robustný, vyzerá veľmi decentne a už na prvý pohľad kvalitne. Potrpím si na opracovanie a vypracovanie detailov, zvarov, skrutiek, a tu je vidieť, že si v továrni dali naozaj záležať. Všetko lícuje, sedí, je vyleštené a má svoje miesto. Aj na miestach, ktoré sú pred očami skryté. To sú dobré znamenia, ale rozhodovať sa pri všetkom čo jazdí bude predsa len vždy na ceste.

Niet už na čo čakať. Sadám a vyrážam. Prvé pocity? Luxus, priestor a ticho. Od takéhoto stroja by som čakal hluk, trochu vibrácií a takú tú prvoplánovú maskulinitu. Kdeže, nič z toho VOGE neposkytuje. Vlastne mi to spočiatku pripadalo až nemiestne, ako mohutný chlap s tenkým hlasom. Ale pozor, nejde o slabocha, silu tento stroj má, len ju nedáva najavo neohrabane. Vlastne si pripadám ako na stroji pre nejakého tajomného gentlemana v čiernom – tichom, špičkovom, inteligentnom pomocníkovi, ktorý ho nikdy nenechá v štichu. Keby Batman jazdil na skútri, mám také podozrenie, že by si vybral VOGE SR4 MAX. Prvé dojmy sú jednoducho veľmi pozitívne.

Dizajn, s ktorým vás na ulici neprehliadnu

Zároveň rýchlo badám ako veľmi tento maxi skúter mätie. Spomínal som jeho decentnosť, ba napísal by som, že až strohosť. Čím bližšie pri ňom však ste, toto konštatovanie platí menej a menej. Ono, dizajn navrhovali Taliani, a tí sú majstri svojho remesla. Najprv si všimnete ako umne sa dizajnéri pohrali s kapotážou tak, aby bola maximálne aerodynamická a zároveň dobre skrývala jazdca pred prúdmi vzduchu. Potom si uvedomíte, že SR 4 Max má na tele príjemne zakomponované jemné hrany, ktoré z neho robia fešáka. Zrazu pri ňom najmä niektorá japonská konkurencia vyzerá až spartánsky jednoducho. Podobne je to aj so svetlometmi. Ocenil som, že Voge nevyzerá ako večne nahnevaný transformer, ale z tvarov predného svetla ide pomerne optimistický a príjemný pocit. Ale to je samozrejme subjektívne.

Bežný človek si práve na dizajne všimne, že tento model sa nápadne podobá na bavorácke skútre. BMW C400 GT je pre SR4 Max ako bratranec a je to vidieť. Drvivá väčšina súčiastok sa vyrába v tej istej továrni ako BMW, na tej istej linke. Najmä spredu a predovšetkým zboku je vidieť, že ide o motocykle z jednej rodiny. Rovnaké línie, aj spomínané svetlá, podobné hrany. Nie všetky, ale svoj pôvod VOGE nezaprie. 

Naživo ale vyzerá skúter lepšie ako na fotkách. Len pri reálnom pohľade totiž vyniknú niektoré zaujímavo vyriešené zalomenia kapoty, či šikovná kombinácia lesklých a matných povrchov, ktoré dodávajú Maxovi zaujímavý drajv. Mne sa to páčilo a čo som videl, zaujalo to aj ľudí, ktorí boli skúter testovať na akcii Voge Zoznamka v Lietavskej Lúčke.

Spočiatku ma trochu vyrušovala vyššie spomenutá robustnosť. Nie je iba pocitová, ide o maxi skúter so skutočne veľkorysejšími rozmermi. Miesta je tu dostatok, a to aj pre vodiča aj pre spolujazdca. Dlho som nesedel na skútri, kde sa dajú tak dobre natiahnuť nohy. Na tých platformách by hádam pristálo aj menšie lietadlo. Posed je optimálny, a konečne aj vyšší jazdci budú mať dobrý pocit. Nesedíte totiž skrčený, ani nemusíte naťahovať ruky ako Superman, keď chcete zo sedla dosiahnuť na riadidlá. Dokonca aj spolujazdec má okolo seba solídny priestor a ak vaša polovička, rovnako ako moja, frfle, že cez vás zozadu nič nevidí, na VOGE SR4 Max nebude, tu je totiž spolujazdec poriadne vysoko. Aj stúpačky pre pasažiera mi prišli až trochu naddimenzované, sú pevné a masívne.

Kým som stroj ešte nepoznal, mal som trochu rešpekt z užších priestorov a príliš sa mi nechcelo predchádzať v mestskej kolóne, ale stačilo pár hodín a zvykol som si. Netreba sa báť. SR 4 Max síce nie je žiadny štíhly prútik, ale so šírkou to nepreháňa a vy dostanete skúter, ktorý vás nezbaví všetkých výhod malých rýchlych strojov do mesta. 

Výkon, ktorý sa nebojí ukázať

Hmotnosť stroja nie je malá, 214 kíl, a ako píšem vyššie, je ju najmä pri rozbehu cítiť. Akonáhle však stroj naberie dych, akoby sa kilogramy vyparili. Výkon je totiž veľmi fajn, motor je klasický 4 taktný jednobuch so 4 ventilmi, chladený kvapalinou. Tých 25 kW pri 7500 otáčkach a krútiaci moment 30 Nm pri 6000 otáčkach si svoju prácu urobia. Úplne to stačí na to aby ste sa komukoľvek na cestách mohli spriama pozerať do očí. Na diaľnici sa rýchlosť dá vyhnať až nad 150 km/h a to je na skúter s 350 ccm za mňa úplne postačujúce. Trochu ma pobavila výrobcom udávaná maximálna rýchlosť, 127 km/h. To máte na diaľnici pár sekúnd po rozbehnutí. Bežne sa stroje s podobným výkonom už označujú číslovkou 400. VOGE si lacný marketing robiť nemusí.

Škoda toho zvuku, tento motor by si zaslúžil silnejší hlas, už len kvôli bezpečnosti. Ale to sa určite dá vyriešiť nejakým tuningom. Myšlienka na prílišnú kultivovanosť ma však prešla vždy, keď som trochu pootočil plynovú rukoväť, od tej 70tky vyššie ide VOGE SR 4 úplne dokonale. A čo je najlepšie, naozaj si ani neuvedomujete, že idete 130, také pohodlné a príjemné to jazdenie je.  A aj pri spomínanej 130tke je ešte možné razantne pridávať, predbiehanie plechoviek je priam labužníckym zážitkom a to aj na rýchlejších cestách a aj vo dvojici.

Spotreba nie je nič čo by vás pri jazdení trápilo, ja som jazdil za 3,7 až 3,8 litra na 100 km a to som skúter hnal po diaľnici a do kopcov.

Niekto to rád tvrdšie

Motor však sám o sebe všetku parádu nespraví. Treba mu aj dobrý podvozok a rám, a to, priznajme si, býva na maxi skútroch sem tam problém. VOGE, ale aj tu pomerne rýchlo vyloží karty na stôl, a našťastie pre nás jazdcov, sú tie karty veľmi dobré. Ono, niet sa čo čudovať, keďže na komponentoch sa nešetrilo. Žiadne lacné blato nečakajte. Podvozok? Kayaba. Brzdy? J.Juan… To BMW som už spomínal však?

Ako to funguje? Spoľahlivo. Kayaba poskytla 35 mm prednú vidlicu so zdvihom 110 mm a vzadu vás podrží jednostranná kyvka a 2 tlmiče. Tu je zdvih 112 mm. K väčšej stabilite pomáhajú aj kolesá a pneumatiky. Predné koleso je 15 palcové, zadné 14 palcové. Obuté pneumatiky boli Pirelli Angel Scooter 120/70-R15 a 150/70-R14. Mne sa podarilo pri výjazde na poľnú cestu zadnú preraziť kovovým hrotom…

Pocitovo by som skúter zaradil k stredne tvrdým skútrom. Napr. Honda Forza je tvrdšia a Honda Forza Special Edition (hoc iba 125ka) je o dosť tvrdšia, najbližšie mi k SR4 Max prišiel XMAX 300 a to aj celkovo posedom a správaním sa stroja. Do terénu to samozrejme nie je a v meste vám na hlbších kanáloch tiež zuby jemne cvaknú, ale nemusíte sa báť, že by ste si ich vyrazili a hlavne váš chrbát a kostrč budú v pohode. Trúfam si povedať, že aj spolujazdec bude vzadu spokojný. Dôležité je, že aj pri svižnejšom prejazde zákrutami je cítiť pevnosť rámu a nemáte pocit, že sa celý rám pod vami akosi krúti.

Brzdy od J.Juana si svoju robotu robia nadmieru dobre. Vpredu sú dva kotúče s priemerom 265 mm so štvorpiestkovými strmeňmi a vzadu kotúč s priemerom 265 mm s jednopiestkovým strmeňom. Samozrejme ABS nechýba, je dvojkanálové od BOSCHu. Akurát na rozdiel od vcelku predvídateľného bežného brzdenia mi prišlo ABSko akési nervózne a zapínalo sa o dosť skôr ako by som očakával. Je to asi o zvyku, ale keď som ho núdzovo spustil prvýkrát tak ma motýle v bruchu pošteklili celkom solídne…

Displej veľký ako plátno v kine

Čo však na tomto skútri zaujalo úplne každého komu som ho ukázal? Displej! Mohutný, veľkorysý, 7 palcový, farebný displej. Pritiahne vám oči, verte mi. Navyše je veľmi dobre využitý. Prázdneho miesta na ňom veľa nie je. Poskytuje všetky potrebné aj menej potrebné údaje. Napríklad aj dáta ako tlak v oboch pneumatikách či teplotu okolitého prostredia. Hlavne ten tlak je super vec, aj keď teda dostať pomalý defekt niekde v odľahlej oblasti ako ja a následne útrpne sledovať ako to číslo padá až pod prípustnú hodnotu vie byť stresujúce. Každopádne za displej obrovská pochvala. K nemu ešte musím spomenúť aj konektivitu s mobilom. Je široká, poskytuje pomerne slušné množstvo údajov a mňa najviac potešilo, že vidím prichádzajúce hovory.

Ovládanie displeja, ale v podstate aj všetkého podstatného je okolo rukovätí riadidiel, rozmiestnené vcelku logicky. Vlastne si nepamätám, že by mi niečo prekážalo, dokonca sa mi za celú dobu testovania nestalo, že by som trúbil namiesto toho, aby som zapol smerovku, čo sa mi inak deje bežne, keďže každý stroj má prepínanie smerových svetiel v inej vzdialenosti od rukoväte…

Ďalšou výbavou, ktorá má potenciál výrazne osloviť zákazníkov je palubná kamera. Tá je umiestnená na prednom štíte pod plexi a v dvojminútových intervaloch zaznamenáva vašu jazdu. Spustí sa automaticky po vložení Micro SD karty do slotu, ktorý je umiestnený v priehradke pod plynovou rukoväťou. Kvalita je dostačujúca na to, aby ste mali použiteľný záznam z jazdy, ale na nejaké predvádzanie sa na YouTube to úplne nie je. Zaujímavé je, že si kamerkou môžete robiť aj fotografie a tlačidlo na urobenie fotky je umiestnené vedľa plynu. Pozor ale na to, že ak sa karta zaplní, nové videá vám začnú prepisovať tie najstaršie.

Chcete ďalšie funkcionality? Bezkľúčové zapaľovanie, kontrola trakcie alebo napríklad parkovacia brzda. Až na tú trakciu to nie sú nevyhnutnosti, ale keď dávajú v základe? Kto by nebral.

Odkladacie priestory sú fajn. Je ich dostatok, aj keď podľa mňa trošička klamú telom a hrajú sa na väčšie ako sú. Najmä ten hlavný odkladací priestor pod sedadlom. Vyzerá veľký, má cez 41 litrov, ale dve integrály tam nedáte. Dve Jetky s trochou sily áno, aj keď tá spodná bude trochu trpieť. Na bežný nákup to ale vystačí pohodlne. Hneď pri prvom otvorení ma zaujala masívna plynová vzpera, ktorá drží sedadlo otvorené. Aj tu vidieť dôraz na kvalitné spracovanie. Ďalšie dve odkladacie schránky sú pod oboma riadidlami. Takisto sa síce tvária väčšie ako sú, ale vpratal som tam všetko potrebné. Najviac ma potešilo, že sú zamykacie, stačí vypnúť motor a nikto, okrem vás s kľúčom, sa do nich nedostane. Nájdete tam aj dva konektory, USB typu A a bežný 12 V. Klasika.

Prekonajte strach z neznámeho

Má VOGE SR 4 MAX aj nejaké slabiny? Asi zarmútim tých, ktorí si s radosťou zgustnú na čomkoľvek čo je z Číny. Nič čo by tento skúter výraznejšie degradovalo som neobjavil. Nič zásadne negatívne tu nie je. Predsa len by si ale pár vylepšení stroj zaslúžil. Napríklad sedadlo. Je fajn, priestorné, potiahnuté kvalitným materiálom. Akurát je dosť tvrdé a až príliš ploché. Pri brzdení som v mal v moto rifliach tendenciu skĺzavať dopredu. Časom si jazdec zvykne a má naučené sa automaticky zaprieť do riadidiel, ale je tu určite priestor na zlepšenie.

Druhou vecou, i keď nie priamo negatívnou, iba takou, ktorá zamrzí je to, že skúter nemá automaticky nastaviteľný plexi štít. Ten sa síce nastaviť dá, do dvoch polôh, ale iba manuálne. To je škoda. Možno ale príliš predbieham, z kuloárov sa ku mne dostala informácia, že ďalšia generácia by už toto mala mať vyriešené. Teším sa.

No, klamať vám nebudem, aj ja mávam voči skútrom z regiónu odkiaľ pochádza aj Loncin, ktorý VOGE SR4 MAX vyrába, predsudky. Bojujem s nimi a veru je ich po testoch stále menej a menej. Tá kvalita na východe ide hore tempom, ktoré sa mi pred 3-4 rokmi zdalo nepredstaviteľné. Tento maxi skúter však kvalitu iba nepredstiera, a nie je to ani ten prípad, keď sa inžinieri snažia nedostatky stroja zachrániť tým, že tam namontujú kopec chrómu a zbytočnej elektroniky. Kvalita z VOGE naozaj vyžaruje. Prémiový model za cenu, ktorá začína na 5990 €. Nie každému sadne, ale čo som videl na testovaní verejnosťou tak tých čo sa nebáli ho vyskúšať zaujal až tak veľmi, že som testovaný model musel vrátiť o pár dní skôr, pretože sa predal.

Nevravím, že to nebude mať VOGE na slovenskom trhu náročné, stoja proti nemu tvrdí a rokmi preverení konkurenti, ale bola by veľká škoda, ak by sa niekto, kto rozmýšľa nad kúpou silnejšieho maxiskútra, nad ním aspoň nezamyslel. Skutočne totiž má čo ponúknuť a spracovanie je minimálne na úrovni japonskej konkurencie. Toto je svetelné roky vzdialené tomu čo sa tu považuje za „Čínu“.