Mestské autá rad radom, obieham svojím Korádom… Tento slogan, resp. jeho zvukové prevedenie mám hlboko vypálené do mozgu. Stačí si ho prehrať, privrieť oči a som späť v roku 2001, sedím vo svojej „kancelárii“ vo VÚ 4977 na Sliači, ako pisár náčelníka štábu, a deň za dňom strihám meter do konca povinnej vojenskej služby. Tú si odkrúcam ako súčasť LTPZ (Letky Technicko-Prevádzkového Zabezpečenia), pre ktorú na prehistorickej 486tke píšem denné rozkazy a starám sa o logistiku. Popritom počúvam rádio OKEY, kde medzi hitmi ako Complicated od Avril Lavigne a Mám na to liek od Desmodu, beží presne táto reklama, ktorá ma, ako chalana z Považskej Bystrice, vždy príjemne zahreje pri srdci.
Začalo to v Považskej Bystrici
Manet Korado bol (rovnako ako originálne Babetty) stroj „od nás“, z Považskej. Viacero modelov bolo kedysi vystavených v Dome Služieb. Mama mala hneď vedľa novinový stánok a ja som sa na ne chodil pozerať a počítal som, koľko výplat budem musieť ušetriť, aby som si jeden krásny červený mohol kúpiť… Počítal som zbytočne. Nepodarilo sa. Nikdy som si žiaden nekúpil. V podstate som sa po vojenčine do PB už nikdy natrvalo nevrátil, a aj keď sa tam ešte sem tam objavím, obchod už v Dome Služieb dávno nie je a Manet Korádo tiež čas odvial do zabudnutia.
Ale viete ako sa hovorí, môžeš dostať Považskobystričana z Babetty, no nikdy nedostaneš Babettu z Považskobystričana. Máme tieto stroje zapísané hlboko v DNA. Je to v nás, naozaj. Teda myslím v nás, v generáciách narodených pred rokom 1990. Babetty boli v PB a okolí všade. Akože, naozaj všade. Áut bolo pomenej, tam kde dnes stoja preplnené parkoviská, boli vtedy parkoviská prázdne, hrávali sme na nich hokejbal. A dávali pozor na… Babetty, presne tak. Trafiť niekoho Babettu znamenalo v lepšom prípade slovný pucung, v horšom fyzické násilie. Vtedy sa ešte na psychologické dopady agresívneho správania voči deťom a mladistvým prílišné ohľady nebrali. Teda, určite nie v Považskej, a určite nie vtedy, ak ste niekomu urobili škrabanec na jeho vzácnej hnedej Babette. V Bystrici mal tento stroj hádam každý (paradoxne, my nie), jazdilo sa, opravovalo sa, a nadávalo sa na ne spoločne. Kolektívna vec to bola, až komunitná dá sa povedať. Moji strýkovia Babetty mali, furt sa im čosi kazilo, furt sa zháňalo. Keď nebolo, tak sa vyrobilo. Ak ste Babettu vlastnili, dokonale poznáte ten pocit miesiacej sa lásky s nenávisťou, a tiež ten adrenalín, keď tipovali či sa vám dnes domov podarí vrátiť v sedle alebo peši…
My decká sme však Babetty milovali. Vrčali, jazdili relatívne rýchlo (oproti našim vtedajším bmxkám) a voňali… Pamätáte si tú vôňu? Zbožňoval som, keď ujo prišiel k babke, odstavil horúcu Babettu v tieni a šiel do domu. Ja som pri nej stál, alebo som si na ňu sadol, vychutnával si teplo od výfuku a čuchal jej špecifický pach.
Duchovný nástupca Korada
Ale dosť už nostalgie, MP Korado SuperMaxi 50 si nezaslúži, aby bola polka článku o jeho duchovných predchodcoch. Takže poďme do súčasnosti. Priznám sa, keď ma oslovil pán Pavel Mikula s tým, či by som nezrecenzoval aj „jeho“ moped MP Korado a či by som mu nevedel vytvoriť zoznam slovenských moto novinárov, ktorí by ho otestovali tiež, bez rozmýšľania som na obe veci povedal áno… „Babettu z Považskobystričana…“ už som to spomínal, však? Bolo mi jedno, že „konkurencia“, že dostanú testovačky skôr. Tu išlo o vyššie dobro. Pospisoval som na koho som si len spomenul, odoslal dokument aj s kontaktmi, ktoré som pozháňal, a dohodol si test aj pre seba. Chcel som Korado na Veľkú noc. Šibačka na Babette. Nostalgia ako prasa.
Už som veľký chlapec, ale aj veľkí chlapci ešte vedia nadšene vstať ráno zavčasu, keď čakajú na novú hračku. Keď mi pán Mikula deň predtým napísal, že mi privezie moped v zelenej farbe, poskočilo mi srdce. Zelené MP Korado je najkrajšie, nikto ma nepresvedčí o opaku. Vyťahujúc moped z dodávky som sa o tom definitívne utvrdil. Stretávame sa na parkovisku, je sviatok, všetko je zatvorené a parkovisko je prázdne. CVAK, vraciam sa v čase, len hokejka mi chýba v rukách. Pán Mikula mi ukazuje, čo ako funguje, ale príliš ho nevnímam, čo už na Babette naukazujete. Prevezie sa, urobí kolečko, zosadne a ja len z diaľky vnímam jeho slová: „No, a teď je to vaše.“
Od ľudí, ktorí boli pri zrode originálu
Nasadám na dvojsedadlo (vyrába sa aj jednosedadlová verzia), otáčam kľúčikom, stláčam štartér a zrazu ďalšie CVAK. Vidím, cítim, znova mám 8 rokov a sedím na ešte teplej Babette. Ale teraz konečne môžem aj otočiť kľúčikom a vyraziť. Detstvo, leto, dedina, malý Braňo nadšene ťahá za plyn a cíti sa jak na nabúchanom Harley Davidsone. Dávam nohy na pedále a je to tam, dokonale, čisto a presne. Vrchteplá, Kostolec, deväťdesiatky. Pridávam a rehocem sa, nesmejem, fakt sa rehocem a kričím. Pán Mikula si asi myslí. že mi šibe. Ale u mňa to cvaklo, kliklo, preplo sa. „Už vám to nevrátim,“ volám, keď sa po pár kolieskach po parkovisku vraciam k nemu. Je to tam, neviem ako sa nazýva genius loci, pri mašinách… Ale je to tam. Stroj času, lístok tam kam som si myslel, že sa už vrátiť nedá. Vďaka za ten prchavý moment.
Chvíľu ešte sedíme v kaviarni a ja pána Mikulu počúvam. Počúvam človeka, čo bol pri výrobe pôvodného Korada, priamo v PB. Mám pred sebou niekoho, kto skutočne miluje to, čo robí. Nadšene mi vykladá, ako MP Korado vzniklo, ako pustili do sveta prvú generáciu, ešte s Euro4 motorom, ako ju upravovali, čo všetko sa zmenilo pri tejto druhej generácii, aj čo plánujú ďalej. Úplne chápem to chlapčenské nadšenie v jeho hlase a je mi ľúto keď hovorí, že prísne Euro normy za chvíľu výrobe niečoho takého, ako je tento motorový moped, zabránia. Nedokážem byť objektívny, priatelia, nedá sa, pre istotu to zdôrazňujem. Nečakajte v tomto texte ani náznak objektivity.
Dozvedám sa, čo je to postaviť moped od nuly, koľko roboty je s papierovačkami, návrhom, homologizáciou, výrobou. Aké je to vytvoriť a urobiť moped od základov v Čechách a potom počúvať, že je to čínsky stroj, lebo ho kvôli nákladom, tak ako skoro každý dnes, nechávajú vyrábať v krajine za Veľkým múrom. Vidím tomu človeku vo vráskach na tvári, že to nebol ľahký proces a trochu mi stisne srdce, keď si predstavím, aký veľmi neistý je výsledok. Presadiť sa na trhu plnom „lacných“ silnejších skútrov, kolobežiek, elektrobicyklov… Bude to ťažké, veľmi, veľmi ťažké. Strojov MP Korado SuperMaxi 50 jazdí po svete zatiaľ okolo 1100. Najviac samozrejme v ČR a SR. Pár kusov je v Poľsku, Maďarsku, ale aj Portugalsku, Maroku a v Brazílii.
Počúvam tiež príbeh o PB, o časoch, kedy slávna fabrika už kopala v predsmrtných kŕčoch. Hovorím, že Korado vezmem do Považskej pred fabriku a urobím fotku. Mrzí ma, že som to nedodržal, nedalo sa. Zhodou okolností ale rovno oproti starej administratívnej budove Považských strojární dnes sedia chalani z časopisu Svet Motocyklov. Aj ich som do zoznamu zaradil, takže MP Korado sa predsa len pozrie tam, kde vznikli jeho predkovia, len v jeho sedle nebudem ja.
Pán Mikula odchádza a ja zostávam s „babettou“ sám. Už keď stála pri kaviarni, zastavovali sa pri nej ľudia. Pár z nich si ju odfotilo. Dal som ju naschvál tak, aby za ňou bola fontána, nech majú pekný záber. Funguje to. Toto nie je stroj, toto je zhmotnený spomienkový optimizmus. Vidím, čo robí s chlapmi nad štyridsať, ako som ja. Takto zvádzať by nezvládla ani bársaká polonahá kráska ležiaca nedbalo pohodená na posteli. Kdeže. A zažijem to ešte veľakrát. Ten prvý pohľad, to urieknutie, ten úsmev a tú hypnózu. Každý sa jej musí dotknúť. Ale, že fakt každý. Keby na nej sedí Sofia Loren v najlepších rokoch, verím tomu, že súboj s týmto strojom na dotyky prehrá. O parník.
Úsmev pri jazde nezmizne
Ale dosť, beriem radosť ostatným, chcem ju pre seba. Nasadám a ide sa jazdiť. Elektrický štartér je niečo, čo na pôvodných strojoch nebolo, tu si ho môžete užiť do sýtosti. Ak ale budete chcieť, „nakopnete“ to aj cez pedál. Stačí prepnúť páčku nad ním. Pridávam a vyrazím. Oproti skútru je moped vratkejší, čo je samozrejme daňou za tenšie kolesá, a úzka stavba urobí so stabilitou tiež svoje. Zvykanie si ale trvá krátko, pár prvých zákrut je kostrbatejších, trošku to lámem, ale o kilometer ďalej už som zasa v Babetta tranze. Dieliky zapadli, spojenie sa obnovilo.
Hneď skúmam, čo všetko MP Korado dokáže. Pri kúpe si môžete vybrať z viacerých roziet. Podľa toho, či chcete jazdiť viac rovinu, viac kopce, alebo aj aj. Ja mám tú „najrýchlejšiu“ rozetu. Takže rýchlosť. Tá konštrukčná/papierová je 45 km/h. Reálne sa dostanete cez 60tku, ale prídete o komfort. Nad 50 km/h už začne stroj vibrovať a je to cítiť. Ale aj to sú spomienky, ktoré môj mozog loví niekde z prachom zapadaných kútov mojej mysle, v krabiciach s označením „detstvo“. Takto to bolo aj na Babettách a aj Korado od Manetu sa vie „zatriasť“. Od Euro5 motora s výkonom, s prižmúrením oboch očí 2 kW, ale nemôžete očakávať rýchlosť a zbesilosť. Jednobuch s objemom 50 ccm veľké divadlo nezahrá. Ak ale máte radšej komornejšie scény, kupujte lístky… Malý gašparko… poznáte to, všakáno?
Mne vibrácie nie sú nepríjemné, a tak držím rýchlosť nikde medzi 55-60 kilometrov za hodinu. Zaujímavý je nábeh výkonu. Od nuly do cca tridsiatky to nie je žiadna raketa, fakt nečakajte to, čo u nízkoobjemových skútrov, že by ste vystrelili z križovatky, niekedy som mal pocit, že aj cyklisti majú ostrejší štart. Lenže keď ručička prelezie tridsiatku na tachometri, akoby v sebe motor objavil skrytú silu, zrazu vypálite, až dramaticky povedal by som. Zo 40 na 60 je to otázka sekundičky. Len už fakt cítiť, že by sa hodilo preradiť. To sa však nedá. Je tu iba jedna rýchlosť a vy sa na začiatku aj stokrát pristihnete pri tom, že už-už čakáte, kedy to preradí, alebo dokonca, ako ja, budete nohou behať po pedáli a hľadať šalt páku…
Veziem sa po dlhej rovinke okolo bulváru a skúmam prejavy Korada. Zvuk je vynikajúci, skvelý. Vôbec neznie ako 50tka, aj kopec 125kových skútrov ho mopedu môže závidieť. Je príjemne hrubý a dunivý. Najlepšia vec? Frčím si to 50tkou do zákruty na konci bulváru, pustím plyn a nechám rukoväť, aby sa vrátila do základnej polohy, keď tu zrazu PRÁSK. Ono si to normálne odpľulo. Fakt si to odfluslo do výfuku a ja som sa zasa raz musel smiať. Toto som nezažil ani na strojoch, ktoré sa tvária extra drsne a tu? MP Korado, vylepšená Babetta, si nahlas flusne šajbu do výfuku. Úžasné. Nebudem tvrdiť, že som to odvtedy nerobil naschvál vždy, keď sa dalo. Za ten zvukový efekt to stálo vždy. Decko, čo vám poviem…
Bacha na pedále, je to moped
Odbočujem z bulváru a púšťam sa do „veľkej“ mestskej premávky. Na rovinu hovorím, že som sa cítil neisto. Na začiatku určite. Nie je to skúter a ten „bicykloidný“ posed je potrebné trochu dostať do krvi. Zvykol som si na bicykli jazdiť po cyklotrasách, mimo premávky, tak sa cítim skutočne vydaný na milosť plechoviciam naokolo. Ale zvykol som si rýchlo a zákruty o chvíľku režem skoro s ošúchaným kolenom. Záleží iba na tom, čo si dovolíte. Ja som si dovoľoval maximum. Mám radosť, naozajstnú. Idem, jazdím, vysmiaty a spokojný. Je to oveľa lepšie, ako som čakal. Čestné slovo! Len bacha na pedále. Zo skútra som zvyknutý, že mám nohy schované za predným štítom a netrčia do boku. Na Korade presahujú líniu stroja, podobne, ako na bicykli… Ja, navyknutý, že sa všade môžem ladne prešmyknúť, som chudákom cestárom pravým pedálom zvalcoval kužele, keď som sa na chrapúňa prepletal uzavretým pruhom, aby som nestál v kolóne. Ktorý pohlavný orgán som, som počul aj cez motor a prilbu… je mi jasné, že toto nikdy čítať nebudete, ale, prepáčte páni.
Inak sa ale zmestíte všade. Aj so skútrom je to dobré, ale Babettu nezastaví nič, ani rampy s extra úzkou medzerou. Jediný problém som ja a moje širšie proporcie. Nič to, stiahnem brucho, pootočím sa bokom a prechádzam do garáže bez použitia parkovacej karty… Viem, na nebesiach mi to počítajú a raz budem v pekle ručne dvíhať rampy tým, čo si vždy slušne vezmú lístok. Ja a ďalší zmrdi kvôli ktorým nesedia lístky na vstupe a výstupe budeme pri rampách fárať naveky. Morituri te salutant…
Parkovanie? Neriešim. Ako s bicyklom. Keby ste chceli, aj odnesiete. Váha stroja je okolo 70 kíl, tak to ani neberte ako preháňanie. Ak máte viac sily ako ja, naozaj to aj zdvihnete nad hlavu. Parkujem a dohadujem sa, že večer prídem MP Korado ukázať členom neoficiálneho Babetta klubu v Žiline. Ich vzrušenie cítiť aj cez telefón. Budeme za hviezdy.
Babetta navždy
Keď asi o siedmej prichádzam na dohovorené miesto, čaká ma uvítací výbor a vidím na tvárach nervozitu a klasickú slovenskú nedôverčivosť. Veľmmi rýchlo ju ale strieda nefalšovaný úžas, nadšenie a radosť. Ono to Korado totiž vyzerá fakt dobre. Žiadna lacná napodobenina. Všetky hrany, tvary a línie majú svoj dôvod a svoju funkciu. Dbalo sa na funkčnosť, ale dizajn sa neodflákol. Našťastie. A ešte je aj zelené…
Aj vďaka tomu teraz stojím na chodníku a šesť chlapov, ktorí majú dokopy cca 400 rokov, okolo Korada chodí, ochká, vzdychá a vydáva zvuky, ktoré dešifrujem ako súhlasné mručanie. Ruky šmátrajú všade, oči pozerajú aj tam, kde by to slušného človeka nenapadlo. Chvíľu ich nechám, ale potom tasím tromfy, kamoši, erekcia-neerekcia, je mi jedno po koľkých rokoch sa dostavila, môžete aj jazdiť… Málokedy sa človek cíti ako Boh, imperátor, ako mocná sila, ktorá mávnutím malíčka dáva a berie život biednym zaostalým organizmom v prachu na zemi, nehodným jej veľkosti. Ale, keď obradne podávam kľúče do nastavených rúk, tento pocit mnou úplne prestúpi. Odviezol sa každý, niekoľkokrát. Pofotili sa tiež všetci, zo všetkých uhlov a pohľadov. Aj videá sa natáčali. Na stojato samozrejme, taký je trend v skupine 60+. Videá sa posielajú priamo z miesta do skupín po celom Slovensku. Letí „Vocap“, ako pozorujem. Mám fakt dobrý pocit, že som pár ľuďom urobil radosť. Bolo to príjemné, tak ako inokedy, aj teraz sa pristavovali aj okoloidúci a pozerali sa, čo iné ako nový leták z Lidlu, dokáže toto urobiť s inokedy distingvovanými pánmi v nižšom aj vyššom dôchodkovom veku. S dobrým pocitom, že som im predĺžil život aspoň o tri týždne, po asi hodine a pol odchádzam.
Myslel som, že idem rovno do garáže, ale ešte sa mi chce jazdiť. To sa mi úplne často nestáva. Pri recenzovaní sa málokedy vozím len tak. Jednak toho človek má celkom dosť, a druhák nechcem zbytočne točiť strojom veľa kilometrov. Ale MP Korado ma láka. Cesty sú už večer prázdnejšie a počasie viac ako letné. Svetla je dosť, ale aj keby nie, osvetlenie mopedu je nad pomery. Vpredu aj vzadu LEDky. A svietia veľmi dobre. Netreba sa báť, že by ste nevideli, alebo niekto nevidel vás.
Tieto cesty nie sú pre starých
Na prázdnej ceste sa dá vyblázniť, len to žiaľ neplatí iba o vás, ale aj o ostatných. A tu narážam asi na najväčší problém konceptu „moped“. Kedysi na cestách nebolo toľko áut a tie, čo boli, nemali také rozmery a takú rýchlosť ako teraz. Babetty aj originálne Koráda sa pohybovali v úplne iných dopravných svetoch. Milióny svetelných kilometrov vzdialených. MP Korado je stroj, ktorý sa dobre cíti v rýchlostiach okolo 50 km/h. To je žiaľ pre dnešných vodičov áut primálo. Takže sa vás snažia predbiehať, všade. Najmä veľké SUV… Nerád šírim predsudky, ale veľké biele SUV od BMW a Mercedesu nie sú autá, ale diagnózy… Neviem z čoho sa vyvinuli. Každopádne na rýchlych cestách pre MP Korado nie je úplne bezpečne, resp. pre jeho jazdca. Hlavne v mestách. Na dedine, nevravím, že všade, tento problém nebude taký vypuklý, tam sú predsa len vodiči zvyknutí, že sa po cestách pohybuje hocičo, hocijakou rýchlosťou, s rôznym promile. V meste na hlavných ťahoch, ktorým sa úplne vyhnúť nedá, sa chtiac nechtiac musíte tlačiť čo najviac doprava, do teritória kanálov, špiny a stratených existencií.
Idem natankovať. MP Korado má nádrž s objemom 3 a pol litra. Spotreba sa hýbe okolo dvoch litrov. Skôr pod touto hranicou ako nad ňou, ale meral som to iba veľmi zbežne v aplikácii. Mimochodom, ukazovateľ paliva mi tu fakt chýbal. Ale v ďalšej verzii už bude v nádrži aj plaváčik, takže sa objaví aj signalizácia prázdnej nádrže. To je dobre. My autisti mávame úzkosti, ak exaktne nevidíme stavy, čísla, hodnoty… Natankujem, s úsmevom zaplatím 5 EUR a odchádzam. Zajtra je Veľká noc, šibačka bude „babettová“ resp. Koradová.
Na to, aby som si mohol voziť aj výslužku, mi na MP Korado nainštalovali aj dokúpiteľný kufor, dokonca vo farbe karosérie. Je dostatočne veľký na to, aby som do neho zmestil korbáč, vodu aj vajcia. Tie vyšibané samozrejme. K dispozícii mám dvojsedadlovú verziu, takže keby nejaká, veľkonočnou šibačkou príliš znepokojená slečna chcela zachrániť, zmestím ju za seba, a keby šibači nemali so sebou bicykel, alebo nedokázali vyvinúť a dlhodobo udržať rýchlosť nad 40 km/h, triumfálne im utečieme a ja dostanem pol kráľovstva a iné právne nenárokovateľné benefity k tomu…
K pár panelákom sa z jednej strany dá dostať aj po cyklotrase. To je výzva. Vyskúšame pedálovanie. Vypínam teda motor a ako slušný človek rešpektujúci zákony, vyhlášky a nariadenia šliapem do pedálov po ceste, ktorá je inak motorovým strojom zapovedaná… Funguje to, narobíte sa síce trochu viac ako na bicykli, ale ako núdzový pohon to stačí. Je mi jasné, že keby niekto chcel, pokutu mi dá. Ale nikto nechce, dokonca som si vyslúžil potlesk. Pán už mal síce dostatočne „nakúpené“, ale zasa, až tak často mi ľudia netlieskajú. Užil som si svojich prešliapaných 15 sekúnd slávy s hlavou vztýčenou.
MP Korado sa nezľakne ani kopca
Mám plány vyskúšať aj kopce. Samozrejme, žiadne štíty, iba to, čo ponúka náš mestský chotár. Pre istotu sa do kopca smerom od Vlčiniec na Solinky rozbieham naplno, ale vlastne ani príliš netreba. MP Korado si s „brehom“ poradilo so cťou. Jasné, idem pomaličky, ale otáčky sú celkom konštantné a rýchlosť sa mi darí držať na tridsiatke, čo je fajn. Dokonca v priamom súboji zdolávam aj elektrokolobežku, aj keď mal ten pekelný vynález značnú hmotnostnú výhodu, ktorú sa jeho asi 12-ročný, veľmi agresívny pilot nehanbil zneužiť… Kolobežka mala na boku logo Ducati! A ja som VY – HR – AL, MP Korado zdolalo Ducati! Neverím, že má takýto skalp na opasku ešte nejaký iný jazdec na mopede. Pyšne som prešiel do klesania, ktoré celkom slušne preverilo brzdy. Tie budú pre niekoho slabinou, ale je to vecou pohľadu. Sú tu klasické bubnové brzdy, ktoré pri rýchlostiach, ktoré tento stroj vyvinie, stačia. Asi iba raz sa mi stalo, že som sa bál, či ubrzdím, a to keď mi do cesty skočil spoza auta pes. Dunčo to našťastie prežil a karambolu sme sa elegantne vyhli. Úplne však chápem tých, ktorí budú tvrdiť, že tam mali byť kotúče.
Pri bubnoch treba rátať s iným brzdným účinkom ako pri kotúčoch. Treba silnejšiu vieru a stlačenie, aby ste zastavili. Spočiatku som si zvykal, zdalo sa mi, že by to mohlo brzdiť lepšie, ale je to fakt iba o sile, o tom ako zatlačíte na páčku. Ak máte slabé prsty, radšej precvičujte. Keď si ale zvyknete, dokážete s Koradom krásne a kontrolovane „zaflekovať“. Len v daždi opatrnejšie. Zasa raz som si spomenul na moju starú BMXku, ktovie, kde jej je koniec… O ABSku ani nesnívajte, na to sa tu nehrá.
Jeden úplne neobjektívny test
Strávili sme spolu niečo cez 2 týždne. Keď bolo pekné počasie, MP Korado som vytiahol vždy, keď sa dalo. Nie, nebudem tu pateticky vypisovať, ako som kvôli nemu odložil skúter alebo motorku. Nič také sa nestalo. Keď som sa však potreboval premiestňovať medzi garážami, jazdil som práve na Korade. Keď si poň pán Mikula prišiel, akosi ťažko sa mi ho dvíhalo na korbu dodávky… Akoby mu pribudlo pár stovák kíl, nejak som ho nechcel vládať zdvihnúť.
Preto, aj záver bude neobjektívny. Mňa to ale fakt bavilo. S ľahkým srdcom by som mu odpustil všetky nedostatky, ale nič výrazné som neobjavil. Možno len pružiny by nemuseli až tak vŕzgať a prepínače v kokpite vyzerajú azda až príliš lacno. Celkovo by niektoré materiály mohli byť kvalitnejšie, no v globále je to viac ako dobré, napr. nárazníky sú z nerezu, sedlo netlačí ani pri dlhšej jazde a karoséria aj riadidlá sú pevné, žiadne blato. Chlapci z Babetta klubu approved! Preliezli to durchom-durch a boli spokojní. Vraj sústružníci nebudú mať čo žrať…
MP Korado vás má voziť na krátku vzdialenosť, relatívne rýchlo, a bez toho, aby ste k tomu potrebovali tonu papierov a výbavy. Sadnete a veziete sa, svižne a s perfektnou zvukovou kulisou. Ľudia sa budú na vás usmievať, budú sa s vami chcieť rozprávať a vypočujete si tony spomienok. Ak máte dom a garáž, je to úplne skvelé riešenie mobility na kratšie vzdialenosti.
Nechcem tu opakovať to klišé, že toto je stroj na ryby, pre starších a podobne. Ja rybu vylovím tak maximálne v Tescu z mraziaku a starý sa ešte necítim byť, ale keby sa nebojím MP Korado parkovať pred panelákom, kúpil by som si ho okamžite. Na vozenie pár kilometrov do roboty, do obchodu, rozviezť deti na krúžky (mimo hlavných ťahov), za kamošmi „na pivo“. Viac by som od neho nechcel. Proste sadneš a ideš, rovno z pred domu.
Moped je praktický stroj, ktorý využijete presne vtedy, keď je dĺžka trasy „už veľa“ na bicykel, ale ešte relatívne málo na skúter. Cena? Okolo 1690 €. Veľa? Málo? Ja si myslím, že za tú hodnotu, ktoré toto vozidlo ponúka svojej cieľovke, je to nič. Obyčajný celoodpružený bicykel (nieto ešte elektro) dnes stojí viac. Pevne verím, že ľuďom, ktorí MP Korado SuperMaxi 50 vytvorili, nedôjde entuziazmus a chuť, a že bude mať šťastnejší osud ako originálne Korado. Musím veriť, som Považskobystričan… till I die!