Na začiatku je konečná. A za ňou rampa. A cez tú sa bežne nedostanete, teda pokiaľ nemáte príslušnú kartičku, alebo dve kolesá. Ja mám oboje, a tak sa našťastie rampa dvíha a môžem sa vybrať sa starou dámou…

Vlastne som v ten deň vôbec nevedel kam pôjdem, roboty kopec, hlava plná, zišlo by sa jej vyvetrať. Smer na Strečno alebo na Rajec zasekaný poobednými kolónami a tak som sa vybral na Bytču. Napadlo ma, že sa pozriem do Štiavnika na konečnú, tam sa otočím a pôjdem naspäť. Keď som však prechádzal cez Setechov, slnko sa predralo cez mraky a mne sa v jeho lúčmi zaliatej krajine nechcelo skončiť v tieni niekde pod stromami na otočisku autobusov. 

Čo keby som na konečnej šiel ešte hore? Kartu od rampy mám a v neskorom apríli po pracovnej dobe by mohla byť cesta prázdna. Že v horách nad Štiavnikom leží lietadlo viem od malička, otec je odtiaľto a ja som tu strávil nejedny prázdniny. Na miesto kde padla The Old Lady som sa chcel ísť pozrieť už dávnejšie, ale poznáte to, nikdy nie je čas. A teraz ho mám. Idem hore, uvidím kam sa dostanem.

Nemýlil som sa. Už od konečnej ani živej duše. Rampa sa otvára a ja stúpam najprv len mierne, potom prudšie, aby sa cesta nakoniec celkom vyrovnala a ustálila. K pamätníku to na skútri nie je vôbec ďaleko. Do 10 minút od rampy ste pri ňom. Nie je to samozrejme priamo miesto kam lietadlo dopadlo, to je kúsok vyššie a na skútri sa tam nedostanem, ale dnes mi stačí prísť len sem.

Staň sa aj Ty členom komunity skútristov a pomôž ju rozvíjať. Pridaj sa k nám na Facebooku, Instagrame alebo YouTube.

Mimochodom, ešte som vám The Old Lady nepredstavil. Ide o americký bombardér Boeing B-17G-60-BO, s volacím znakom „The Old Lady“. Nad Štiavnikom sa zrútil 27. augusta 1944 večer, keď spolu so svojou skupinou leteli bombardovať ciele v Poľsku. Nemci ho zasiahli niekde nad Moravou a jeho posádka postupne vyskákala. Neovládateľné lietadlo to zapichlo do vrchu Ustriteľ, kde jeho malé časti ležia doteraz. Tie veľké sú samozrejme dávno odvlečené a keď sa lepšie pozriete po záhradách Štiavničanov, pár plechov by ste tam ešte asi objavili. Tu ako strechu, tam ako dvere, a pod.

Prekvapili ma snehové jazyky. Je ich cez cestu ešte dosť, hlavne v účkových a včkových zákrutách, kam kvôli kopcom celé dni slnko priamo nesvieti a sú v tieni. Pri tabuli s lietadlom si dávam Red Bull a premýšľam čo ďalej. Dá sa ísť ešte vyššie. Až do Čiech. Úplne navrchu je lyžiarske stredisko kasárne. Mimochodom počas Druhej svetovej vojny, tam boli ubytovaní nemeckí vojaci. Idem tam, čas je dobrý, svetlo parádne. Hore je ale poznať, že tadiaľ dlho nikto nešiel. Na ceste je ešte blato a konáre. Ale Xmax je nezmar a po krátkej enduro vložke som až na lúke nad strediskom. 

Chvíľku posedím, pofotím, a verím tomu, že som prvý skúter v histórii čo sa vytrepal až sem hore. Ale je čas ísť, nech som doma do tmy. Chvíľu ma to láka zísť dolu do Čechie, ale nakoniec sa rozhodnem, že sa vrátim odkiaľ som prišiel. Cesta dolu bude zábavná, snehových polí je ešte dosť a ja brzdím nerád. 

K tabuli s lietadlom ale schádzam celkom v pohode. Hneď v zákrute za ňou už mi ale úsmev na chvíľku zmrzne. Cez sneh sa rozhodnem prejsť čo najrýchlejšie a okamžite zisťujem, že to nebol dobrý nápad. V polke ma šmykne a letím… Zapichnem to do snehu, ako pred pár desiatkami rokov bombardér o kus vyššie do vrchu. Smejem sa, aký som blbý, skútru našťastie nič nie je, len leží na boku komplet v snehu. Ja som ale od snehu mokrý. No čo už, premenil som Yamahu na snežný skúter. Dvíham ho a pomaličky vychádzam z ľadového objatia. Neprejde ani 10 sekúnd a oproti mne cyklista. Neveriacky na seba pozeráme, lebo ani jeden z nás určite toho druhého nečakal. A tak tam oproti sebe stoja v snehovom záveji skúter a bicykel. Čudné stretnutie končí po pár zdvorilostných frázach a ja pokračujem k rampe.

Ešte si užívam krásne výhľady na Javorníky a plánujem, že sa sem v lete vrátim, tentokrát už priamo k vraku a aspoň nejakú odrobinku si odnesiem domov. Ešte neviem, že sa mi to nakoniec nepodarí, ale aspoň mám dôvod sa sem zasa vrátiť. 

Moje dobrodružstvo končí tam, kde začalo, pri rampe. Púšťa ma automaticky a ja sa zasa vraciam do sveta, kde existujú aj iní ľudia. Ale snáď nie nadlho. Už plánujem ďalšie cesty.