Čo všetko sa vám už na skútri alebo na motorke podarilo stratiť? Mne napríklad kľúče od skútra, to už asi zažil každý, všakáno. Lenže ja som ich stratil za jazdy? Áno, dá sa to, nie, neskúšajte to, Ja som to vyskúšal za vás.

Ako správny asociálny skútrista, som sa v jednu sobotu vybral na Scooter Camp, je to mimochodom skvelý skúter zraz v Sebechleboch, nabudúce príďte… Jasné, že na poslednú chvíľu. Zo Žiliny som vyrážal krátko po siedmej, nech som tam plus mínus okolo desiatej, kedy začína spoločná jazda. 

Cesta prebiehala dobre, vlastne až natoľko dobre, že som sa pred Banskou Štiavnicou rozhodol vyberať si z kufra kameru, reku natočím si cestu tým parádnym lesom čo je od Žiaru až skoro do Štiavnice, nech zamachrujem na sociálkach. OK. Kameru som vybral, nasúkal sa do popruhov, zavrel kufor, nasadol a spustil nakrúcanie. Ideme.

Parádna cesta, čo vám budem hovoriť. Užil som si ju naplno a vošiel som do Štiavnice. Tam je to hore od Podhradia celé dolu kopcom, tak som to rozbehol, ale hneď na prvej križovatke som v zákrute doľava, trafil takú fajnú jamu, aj ma zhúplo, aj čosi zacinkalo, ale reku, asi som nejaký drôt trafil a vyletel mi spod kolesa. Opojná slasť bezstarostnosti sa rozplynula asi po 200 metroch, keď mi skúter začal hlásiť, že nemá kontakt s kľúčom (mám bezkľúčové zapaľovanie). Mojej bystrej študovanej hlave rozsah katastrofy došiel rádovo v pikosekundách. Hovno ti v tej zákrute zacinkal drôt, kamoško… Ty si to urobil znova…

Staň sa aj Ty členom komunity skútristov a pomôž ju rozvíjať. Pridaj sa k nám na Facebooku, Instagrame alebo YouTube.

Ja debil som (nie prvý raz) nechal kľúče zasunuté v kufri a tak som s nimi šiel celú cestu lesom až skoro od Žiaru… A keďže bola sobota ráno a samozrejme ja som rýchly skútrista, nikto ma nedobiehal a ani nepredbiehal, čiže mi nikto neukázal, že hej koko… ehm pane, máte kľúče zapichnuté v kufri. Ostávalo len rýchlo skúter otočiť a hľadať. Samozrejme v panike najväčšej som zastal a vypol motor, že som kok… ehm budúci nádejný politik, a už nenaštartujem mi došlo až neskôr (Motor by časom aj tak zhasol sám, domov by som nedošiel).

V predstavách už som kľúče videl rozjazdené kade tade, v kanáli padnuté, v kríkoch zachytené, ukradnuté, ako rukojemníkov držané… lenže, zrada! Kľúče nikde. V zákrute nič, za zákrutou nič, pred zákrutou nič. Pol mesta som peši dvakrát obišiel a všade prázdno jak v pultoch s ryžou pred prvou vlnou korony. Nárast paniky exponenciálny. 

Našťastie som chlap zocelený bojom a tak som urobil to, čo by spravil každý hrdina. Sadol som si na kraj cesty a snažil sa potlačiť plač! Tak som tam sedel, o pol desiatej ráno, na slniečku, v Banskej Štiavnici na ceste, a vyberal v telefóne komu idem spraviť krásnu sobotienku a zavolať mu, aby mi zo Žiliny do Štiavnice doniesol náhradný kľúč.

Po chvíli som sa rozhodol odšuchtať sa po kraji cesty so slzičkami v očiach a výrazom apatického zombie, keď tu zrazu ma minie SUVčko asi o 10 cm. Už som šiel po ňom prilbu jeb… mrštiť a asi som aj čosi nepekné hovoril. Ale, čo to? Grand Cherokee flekuje a von sa tlačí silnejší chlapík, hlava vyholená, krk sa nikdy evolučne nevyvinul a mne dochádza, že ty kokos toto je sen, ja tu ešte aj cez chriapu dostanem. Už som si prilbu nasadzoval, nech to aspoň nebolí, keď na mňa chlapisko ručí, že či som kľúče od motorky nestratil. Že on ich na ceste našiel a že aj on je motorkár a keď ich videl ležať na zemi, hneď vedel čo to je. Akurát, že ich bol na mestskú políciu odniesť a teraz hľadá po Štiavnici motorkára bez kľúčov. 

Koľko radosti, v živote som tak rád chlapa nevidel. Akurát ma chudák ešte aj na tú políciu musel odviezť lebo pešibusom by som tam pol dňa šliapal… Na polícii boli veľmi milí, kľúče mi dali, aj sa pousmiali, že haha debilko cudzokrajný, šťastie si mal (A MAL!)… 

Ale to ešte nebolo všetko, chlapík ma samozrejme čakal pred políciou a potom viezol späť. A tak mi vraví: „Asi si myslíš, že si najväčší chuj na svete, že? Ale nie si. Ja som pred mesiacom išiel na výjazd (robí v SBS) a hádaj čo, stratil som pištoľ. Dve hodiny ju celý výjazd hľadal. Našťastie ju našiel niekto normálny a odniesol na políciu. No a tak, aj ja keď som tie kľúče našiel, hneď som šiel s nimi na políciu.“ Kam, mimochodom, by mňa v živote nenapadlo ísť kľúče hľadať…

No a tak, dobrí ľudia existujú. Aj v Štiavnici, dnes už Bratislavčanmi anektovanej. A aj ten Scooter Camp a spanilú jazdu som nakoniec tak, tak stihol.

P.S. O tom, že mi ten skúter ešte aj spadol keď som sa ho v panike snažil dať na bočný stojan v kopci taktne pomlčím…P.P.S Fotku som spravil, aby som vedel policajtom ukázať kde stál skúter keby mi ho počas hľadania kľúčov šlohli.