Čo pre teba znamená jazdenie? Slobodu. Koľkokrát si sa už stretol s týmto klišé? Koľkokrát si ho sám použil? Aké jednoduché je zaň schovať tak komplexný balík pocitov, vnemov a zážitkov, ktoré nám jazdenie na milovaných strojoch dáva. Tú vetu o slobode nám tlačia do hláv marketingové oddelenia snáď všetkých značiek skútrov, motoriek, áut, dá sa povedať, že čohokoľvek čo sa hýbe. Pracujem v marketingu (aj v moto), a o týchto lacných frázach toho viem dosť. Žiaľ aj to, že fungujú, lebo ľudia milujú skratky. A aj preto ten výrok fakt nemám rád. Nemá žiadnu chuť a je zbytočne obmedzujúci.
Nemám vo svojom najbližšom okolí veľa skútristov, či motorkárov, preto otázku: „Čo na tom jazdení vlastne vidíš/máš?“ dostávam pomerne často. Ľudia úprimne nechápu, kvôli čomu si určitá skupina bláznov, v absolútne nepostačujúcom oblečení, dobrovoľne sadá na pár okapotovaných poskrúcaných rúrok, ktoré dokážu vyvinúť šialenú rýchlosť, ale neposkytnú ani najmenšiu ochranu a bezpečie. Aj mne bolo spočiatku ľahšie skryť sa za frázu, že je to sloboda. Ale vždy keď som to povedal, tak ma čakal ten zvláštny pohľad nepochopenia, keď vidíš, že sa tvoje myšlienky s človekom oproti úplne míňajú. Čím viac som nad tým rozmýšľal, tým viac sa mi táto odpoveď zdala až hlúpo bagatelizujúca. Vždy keď ju počujem, napadne mi scéna z môjho obľúbeného filmu Černí baroni. „A terazky mi povedzte, Kefalín, čo vy si predstavujete pod takým slovom absurdní sloboda?“
Jazdenie nie je iba sloboda
Samotné jazdenie je vo svojej podstate úplne prosté. Keď som sa spýtal umelej inteligencie, aby vymyslela definíciu, vypľula na mňa toto: „Jazdenie na motocykli je aktivita spojená s riadením a ovládaním motorizovaného dvojkolesového vozidla, poháňaného motormi na benzín, naftu alebo elektrickými pohonnými jednotkami. Táto aktivita zahŕňa riadenie motorky pomocou riadidiel, ovládanie rýchlosti a brzdenia, prechádzanie zákrutami a jazdu po rôznych typoch ciest a terénoch.“
Čistá pravda, také jednoduché, a nesexi to môže byť. Ale kvôli tomuto, a tomu, že sa cítiš slobodne by si sadol na moto a riskoval život? Toto by ťa donútilo makať, brať si nadčasy, šetriť a kradnúť spoločný čas rodine, aby si si kúpil nejakú dvojkolesovú mašinu? Mňa nie, a nemyslím si, že teba áno. To nestačí. Potrebuješ aj iné palivo, potrebuješ, aby v tom bolo niečo viac.
Dal som si za cieľ priviesť k jazdeniu čo najviac ľudí, a tak je mojim skutočne úprimným zámerom neodpovedať „sloboda“ na všetko čo sa jazdenia týka. Jazdenie na moto znamená viac než len pocit neobmedzeného pohybu. Je to zážitok, ktorý sa dotkne všetkých tvojich zmyslov a ovplyvní ťa na hlbších úrovniach. Jazdenie na skútri alebo na motorke nie je iba o slobode, ale o celom súbore skvelých zážitkov, ktoré len ťažko dostaneš niekde inde. Pre mňa je to hneď niekoľko vecí, ale chápem, že ty to môžeš mať úplne inak.
Jazdenie je meditácia
Je mi jedno či si veriaci, neveriaci, nezáleží na tom v čo veríš a v čo nie. Som si istý, že poznáš meditáciu, nech už si pod tým predstavuješ čokoľvek. Pre mňa sa práve jazdenie stalo meditáciou. Úprimne, nikdy by som to takto nevnímal, a ani nenapísal, ale ak si niekedy meditoval, alebo si o tom aspoň niečo čítal, možno vieš, že pri meditácii ide o to, aby si sa čo najviac sprítomnil, aby si dokázal čo najintenzívnejšie prežiť daný okamih. Neviem si tento stav navodiť vedome, ale dokážem ho zažiť na motorke. Úplne vypnem hlavu a sústredím sa na jedinú vec, na samotnú jazdu. Nič iné neriešim, nevnímam, len sa koncentrujem a dýcham. A práve vtedy viem intenzívne prežívať okamihy šťastia. Alebo ak chceš, dostávam sa do flow. Úplne ma zaplaví pocit, že som práve teraz a tu absolútne spokojný a šťastný. V aute to nezažívam, na bicykli vôbec a v bežnom život žiaľ tiež nie. Deje sa mi to výhradne na moto a som za to nesmierne rád. Toto je asi najsilnejšia vec, ktorú mám s jazdením spojenú.
Jazdenie je terapia
To, čo som napísal vyššie, úzko súvisí aj s týmto bodom. Jazdenie je únik od každodenného stresu. Koniec roka 2022 a celý rok 2023 nebol pre mňa úplne jednoduchý. Zdravie, vzťah, práca… Všetko sa akosi sralo. Bolo toho niekedy dosť, a boli chvíle keď som sa sám seba pýtal, čo sa ku.va deje? Ako sa z toho vyhrabať? A vieš čo mi pomáhalo keď mi bolo najťažšie? Áno. Jazdenie. Pochybuj o mne, smej sa mi, kľudne si rob srandu, že som ezopičus čo si ktoviečo vsugeroval. Bez akéhokoľvek preháňania mi jazdenie zachraňovalo duševné zdravie. A na rovinu hovorím, že zimná prestávka je svinsky dlhá a depresívna. Jazdenie mi chýba. Keď sa totiž usadím na svoj stroj a naštartujem motor, všetky starosti sú vzdialené a nepodstatné (podmienka je, že fakt naštartujem, ak nie, dosiahnem úplný opak 😀 …). Môžeš byť chorý, môže ťa srať žena, šéf, kolegovia, môžu padať traktory… Keď sa pod tebou roztočia kolesá, už sa sústredíš len na to, aby si nespadol, aby ťa nikto nezostrelil, aby si si to maximálne užil a prežil. Koncentrácia na cestu a jazdu zbavuje stresu a pomáha mi vytvoriť lepší vzťah so svojím telom a mysľou, so sebou samým. Nie je ti dobre? Vyjazdi to. Dá sa to.
Jazdenie sú emócie
Poznáš ten pocit keď naštartuješ a celý stroj sa pod tebou rozvibruje? Alebo keď sa ti vietor príjemne opiera do tela a ty si v ňom razíš neviditeľnú cestu? Alebo keď trochu otočíš plynovou rukoväťou a zvuk motora ti do žil vstrekne drogu rýchlosti? Prípadne, keď ti o prilbu plesne nejaký hmyz, riadne to buchne a ty si hovoríš, že wau, to musela byť riadna sviňa… Milujem tie pocity. Jasné, dá sa to nahradiť inak, a niekomu na to moto netreba, je tu sex, adrenalínové športy, alkohol a iné životabudiče, viem. Ale mne fakt žiadna iná aktivita nedá ten mámivý pocit moci, ako to dokáže plynulé potiahnutie plynovej rukoväte, dokonalé prejdenie zákruty, alebo šikovné prešmyknutie sa kolónou. Nejde to slovami úplne presne opísať, ale verím, že vieš o čom hovorím, a opäť, nech sa kto chce usmieva, ale ja som to mával aj na 125ccm skútri. Som nenáročný a jednoduchý, stačí mi málo.
Jazdenie je priateľstvo
Ja som introvert, cudzích ľudí k životu veľmi nepotrebujem a aj tých pár dobrých známych, ktorých mám, žiaľ nevyhľadávam tak často, ako by si zaslúžili za to, akí sú pre mňa dôležití. Aj na moto v 95 % prípadov jazdím sám. Ale vieš čo si uvedomujem? Po skončení sezóny častejšie myslím na tých zvyšných 5 %. Keď som si užil parádnu jazdu s kamošom na Scooter Campe. Keď som po skvelej spoločnej ceste sedel s chalanmi v penzióne na izbe a do skorého rána sme sa bavili o všetkom možnom aj nemožnom. Keď som spolu s priateľkou jazdil v balíku na Distinguished Gentleman’s ride a stratili sme telefón… a tak ďalej. Jazdenie spája, a vytvára komunitu skvelých ľudí. Dokáže k sebe dostať aj ľudí, ktorí majú v 99 % úplne opačné názory, pretože sa dokážu hodiny baviť o tom jednom percente, ktoré majú spoločné. Pre mňa osobne je tu aj projekt Na skútri a vy, ľudia čo ma čítajú, komentujú a sledujú. Mať túto svorku, tento kmeň podobne zmýšľajúcich ľudí je skvelý pocit, optimistický a povzbudzujúci. Nie raz ma vaše správy dostali z chmúrnych myšlienok. A bez jazdenia? Nič z toho by som nemal…
Jazdenie je životný štýl
Niekto povie, že jazdenie na motorkách/skútroch je iba koníček alebo hobby. Niečo ako zbieranie známok, skladanie modelov, vyrábanie produktov z dreva (nič proti tomu samozrejme)… Nesúhlasím. Jazdenie je, zdôrazňujem PRE MŇA, trochu viac. Je to vášeň, život, definuje ťa, hovorí o tebe, o tom aký si človek, viac ako by si chcel. Jazdiť môžeš rôznymi štýlmi, svoj stroj si môžeš upraviť na tisíc spôsobov, smieš si vybrať či chceš byť cestovateľ, pretekár, kávičkár alebo mestský jazdec. Máloktoré hobby ti toto dokáže dať. Máločo dokáže ísť tak hlboko, prestúpiť celou ľudskou podstatou tak, ako jazdenie. Aj pohľad ľudí na teba je iný. Nehovorím, že vždy pozitívny, ale je iný. Pre niekoho si blázon čo zbytočne riskuje krk medzi šialencami za volantom, pre iných si presne z tohto istého dôvodu hrdina hodný obdivu. Baví ma vzbudzovať v ľuďoch pocity. Radšej nech ma nemajú radi, ako by som im mal byť ukradnutý…
Jazdenie sú príbehy
Hovorí sa, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky a ja hovorím aj to, že žiadne dve jazdy nebudú nikdy rovnaké. Každá jazda má svoj vlastný príbeh. Aj keby si išiel s tým istým strojom, po tej istej trase len pár sekúnd po sebe, už to nikdy nebude také isté. Bude to úplne iný príbeh. A práve príbehy sú to, čo ti z jazdenia ostane. Navždy. Sám nejazdím nejako extrémne dlho, ale príbehov z ciest, alebo aspoň s cestami spojených, mám za tých pár rokov mraky. Mám do tých spoločne strávených hodín, s ďalšími, rovnako postihnutými spolupacientami čím prispieť. A som za to rád. Aj za tie negatívne, a že ich nie je málo. Každý jeden ťa posunie, zocelí a pripraví do budúcnosti. A veľa z toho čo sa pri jazdení naučíš využiješ aj mimo sveta na kolesách. Mne sa o polnoci v Košiciach, 350 kilákov od domu pokazil skúter. Nebol som na to pripravený a úplne ma to rozsekalo. Netušil som čo ďalej. A viete čo? Ľudia mi pomohli, nenechali ma v tom. Odvtedy jednak mám v poistke zaplatenú odťahovku, no zároveň viem, že sa môžem spoľahnúť na to, že ľudia sú v zásade dobrí a pomôžu.
Toto všetko kamoši, fakt nie je iba sloboda. Je to niečo ťažko opísateľné, niečo čo je ďaleko za jej hranicami. Je to mantra, túžba, odvaha, je to môj, a verím, že aj váš postoj k samotnému bytiu. Bez toho všetkého by to pre nás, ktorí milujeme jednu stopu, bolo ťažké. A smutné. Chcem vás preto poprosiť, každého kto jazdí a toto číta, keď sa ťa nabudúce niekto spýta „Prečo jazdíš?“ zamysli sa, daj si čas na utriedenie myšlienok a neodpovedaj hneď frázou o slobode. Povedz čo naozaj cítiš, keď sa vezieš (a uvidíš, že sa budeš mimovoľne usmievať). Možno práve pomáhaš stvoriť nového jazdca, a na tom sakra záleží.
