Je to na tri písmená, posledné je X, treba na to mať 18 (ale reálne stačí 16) a všetci to milujú, čo je to? No predsa PCX, Honda PCX. Skúter, ktorého sa v Európe od roku 2010, kedy ho Honda prvýkrát uviedla na trh, predalo neuveriteľných viac ako 150 000 kusov. Zázrak? Umenie? Podľa toho, do ktorého fanúšikovského tábora patríte.

Isté však je, že ak dnes idem do mesta, tak aj tu, v Žiline, na cestách stretnem minimálne 2-3 PCXká. Sedia na nich ľudia bez rozdielu pohlavia, veku, spoločenského postavenia. Pre mnoho neskútristov, ktorí potrebujú len denné približovadlo na nákup a do práce, je nenápadný malý stroj od Hondy prvou voľbou a priam synonymom skútra. Zdá sa, že to, čím je vo svete Vespa, je na Slovensku PCX. Ale čím to je? Sám som chcel nájsť odpoveď, pretože som ju nepoznal a pred testovaním na predchádzajúcich modeloch strávil maximálne desiatky kilometrov.

Na začiatok by som rád uviedol, že pri testovaní som sa chcel vyhnúť klasickému vymenovávaniu parametrov a ich porovnávaniu s konkurenciou. Najazdil som na PCX okolo 600 km a skôr by som chcel pridať svoj vlastný názor do diskusie o tom, prečo je práve tento stroj bestseller. Tak ak vás zaujímajú čísla, sú dolu pod textom v tabuľke. Ale tam nech aj ostanú, do článku som ich veľa nepustil. Tu sú moje reálne zážitky z testovania a pocity, ktoré som pri jazdách na PCX mal.

Malý skúter s veľkými možnosťami

Na PCX som presadal priamo z Forzy, a to doslova. Forzu som priviezol, na PCX som odchádzal domov. Pred tým, ako som skúter dostal do rúk, som si preletel recenzie od ostatných a prekvapilo ma v nich tvrdenie, že PCX má veľmi blízko k maxiskútrom. Po nájazde stoviek kilometrov a dvoch dlhších výletoch úprimne hovorím, že nesúhlasím. Je menšie, užšie, a napríklad o viac než 30 kíl ľahšie ako sesterská Forza, ktorá už je sama o sebe na maxiskúter ľahká. Rozdiel poznáte okamžite, a ak naozaj presadnete z maxiskútra rovno na PCX, považovať ho za stroj z rovnakej kategórie vás nenapadne, hoci sú aj kubatúrou rovnaké. Určite sú parametre, kde sa PCX maxíkom približuje, a aj keď ním nie je, vôbec to neznamená nevýhodu, skôr práve naopak. Má svoje benefity a jazdec by ich mal vedieť využiť.

Na klasickom (malom) skútri som nesedel niekoľko rokov a tak boli pre mňa prvé chvíle na PCX zvláštne. Fakt je to malé a práca s vlastnou váhou pri riadení vozidla má, ako to povedať, no, oveľa väčšiu váhu. Mal som tiež na začiatku čudný pocit, že sedím akosi veľmi vpredu, nad riadidlami. Lenže, stačilo sa rozbehnúť, nájsť si pozíciu, zastabilizovať sa, oťukať si limity, a odrazu som mal pocit, že sa s PCX už roky poznáme. Pri recenzii Forzy som písal, že mi stačilo 80 kilometrov, aby som si uvedomil, ako skvele sa ovláda. S PCXkom? Dve križovatky na výpadovke na Senec a už som kolóny obchádzal stredom pomedzi autá (bez prekračovania stredovej čiary samozrejme). Bez strachu a s istotou. Na NMaxe by som si asi hneď netrúfol.

Dizajn, v ktorom si každý niečo nájde

Pár viet chcem stratiť o dizajne, pretože ten je na PCX špecifický a názory naň sa rôznia. Nepoznám iný skúter, ktorý v očiach jeho majiteľov spĺňa toľko rôznych, mnohokrát navzájom si odporujúcich kritérií. Jedni ho považujú za športový, iní za elegantný, ďalší za klasický, výrobca za futuristický, no a hejteri za hrozný. Tak sa vyznajte. Ja voči exteriéru PCX nič nemám, ba dokonca sa mi asi prvýkrát celkom páči tvar svetiel. Viac ma ale zaujal interiér, naozaj obdivujem um tvorcov v tom, koľko odkladacieho priestoru na takomto malom skútri našli. 

Chýbalo mi však vyššie predné plexi. To, ktoré je v základe, je nízke a hoci výrobca tvrdí, že sa o pár milimetrov zdvihlo, reálne to nepocítite. Odporúčam dokúpiť niečo vyššie, inak vaša hlava, ale hlavne chrbát bojujúci o stabilitu hornej časti tela dostane fakt zabrať.

Veľkých zmien sa dizajn dočkal minulý rok. Predné svetlo (komplet LEDkové) sa úplne transformovalo a faceliftom prešla aj predná maska, boky stroja a aj kokpit. Oveľa menej výrazný je ten nevkusný chrómový kruhový stred riadidiel a naopak zvýraznil a opeknel palubný displej. Ten má digitálny rýchlomer, čo mojej autistickej duši, posadnutej presnými hodnotami, maximálne vyhovuje. Ja proste potrebujem vedieť, že idem 57 a nie približnou rýchlosťou medzi 55 a 60 km/h… Veľmi sa mi páčila signalizácia zapnutých svetiel. Žiadna miniatúrna diódka stratená niekde v hlbinách kokpitu, ale pekné grafické spracovanie cez celý bočný panel displeja. V podstate „taková blbost“, ale mne sa to páčilo.

Pribudlo tiež bezkľúčové štartovanie, podobne ako na Forze, aj tu stačí mať Honda Smar Key vo vrecku a skúter naštartujete, prípadne otvoríte Smart Top Case (ten je iba za príplatok). Dá sa teda povedať, že celkovo teraz vyzerá PCX viac japonsky – futuristicky. Pre mnohých jazdcov je však dôležité, že sa zásadne nezmenili rozmery stroja. Najmä výška sedadla. To je stále od zeme vzdialené 764 mm, vďaka čomu z neho pomerne slušne dosiahnu na zem aj naozaj subtílne postavy. Vlastne jeden rozmer sa zmenil. Zadné koleso bolo 14 palcové, teraz je iba 13 palcové. Neodvažujem sa napísať, že je to zmena k lepšiemu či k horšiemu, lebo nemám na starších kusoch toľko najazdené, no zo skúsenosti viem, že väčšie kolesá, väčšie pohodlie. Ale zasa horšia ovládateľnosť… Na druhú stranu narástli rozmery pneumatík… 

Vyššie som písal o odkladacích priestoroch. Na mysli som mal predovšetkým priestor pod sedadlom, ktorý má papierovo 30,4 l, čo skútristom ako som ja, teda tým bez technickej fantázie, nič nehovorí. Preto som reálne skúšal, čo tam vopchám a zmestila sa mi tam preklopná prilba, väčšia taška na rameno, dve 75ml fľaše vody, lekárnička, vesta, šiltovka, rukavice a som si istý, že by som tam ešte niečo napchal. Napr. nepremok. Stačí takto? Za mňa palec hore. Druhou odkladacou schránkou je zatváracia a uzamykateľná neuzamykateľná skrinka pod ľavým riadidlom. Tam sa mi zmestila pollitrová fľaša, telefón, doklady a nabíjací kábel. Aj to mi prišlo ako veľmi fajn. Mimochodom, aj tu už je USB-C konektor, tak bacha, tie USB-A káble, ktorých sa vám váľa doma v šuflíku 20, si tam nestrčíte.

Drobná mestská strela

Poďme však už k samotnému jazdeniu. Začnem motorom. Ten neprekvapil, no rozhodne nesklamal. Zhruba som vedel, čo čakať, no bol som trocha zvedavý na nový motor eSP+, ktorý sa do PCX montuje od roku 2021 a mal priniesť vyššiu dynamiku jazdy. Výkon je 9,2 kW, čo je fajn hodnota. Realita je taká, že do cca 60tky je živý a má veľkú chuť zrýchľovať. To vám v meste absolútne stačí. Urobí to z vás malého predátora, ktorý pri štarte z miesta, či rýchlom zrýchlení kvôli predbehnutiu pomaly sa presúvajúcich vozidiel, zožerie čokoľvek. Akurát teda, je dobré mať vypnutú funkciu Idling stop. Tá tu samozrejme nechýba, keďže je súčasťou PCX prakticky od ich uvedenia do prevádzky. Nevyužívam ju, lebo ma znervózňuje, že mi vypne motor práve vtedy, keď budem chcieť akcelerovať a predsa len malá časová strata, kým motor zas naskočí, tam je.

Body dávam za príjemný zvukový prejav motora. Nie je to žiadna 125ková zúrivá čivava, skôr by som ho definoval, ako dospelý, kultivovaný prejav. Fakt sa mi to páčilo.

Aby som to ale nejak dokončil s tou rýchlosťou. Nad 60 km/h už motor citeľne slabne, ale na 90tku sa po čase vyškriabe. Ba dokonca, napriek môjmu 95 kilogramovému telu kancelárskeho Adonisa, sa mu podarilo dosiahnuť, a chvíľku udržať, tachometrových 100 km/h. Ale tam už je naozaj cítiť, že sa skúter trápi a je zbytočné držať ho v takýchto otáčkach. S povahou vašej jazdy samozrejme súvisí aj spotreba. Honda udáva spotrebu 2,1 l na 100 km. Ja som sa dostal na 2,3 litra, ale 2/3 z môjho používania boli dlhšie, rýchlejšie jazdy okolo 90 km/h, čo nie je pre PCX úplne prirodzené jazdenie. Aj tak je to však výborné, a aj keby to oscilovalo v rozmedzí +/- 0,5 litra, je to paráda.

Jazdiť na Honde PCX zvládne úplne každý

Jazdné vlastnosti som už naťukol vyššie. Sú na skúter tejto kategórie veľmi dobré. Pod zadkom máte malé obratné šidlo, ktoré pichnete všade tam, kam potrebujete a ešte vám aj ostane priestor na to, aby ste robili široké lakte. Ovládateľnosť nadpriemerná. Mám síce už niečo odjazdené, ale trúfam si povedať, že aj úplný nováčik na dvoch kolesách ocení možnosti a jednoduchosť ovládania, ktoré PCX ponúka. Otočíte sa aj na 5 centovke, prešmyknete sa naozaj kamkoľvek, a do zákrut sa dá nakloniť aj celkom motorkovo. Aj manipulácia pri vypnutom motore je pre bežného skútristu bezproblémová. Rozmery a ťažisko skútra sú také, že ani obracanie sa s tými 130 kilogramami na mieste, či vyparkovávanie z miesta, vám neprídu ako niečo nepríjemné.

Čo som si všimol okamžite, a príjemne ma to prekvapilo, bolo to, že PCX žehlí menšie nerovnosti lepšie ako Forza, ktorá je tvrdšia. Do mesta to úplne stačí a pokiaľ netrafíte nejaký výmoľ, alebo vyslovene zničenú cestu, budete sa na PCX cítiť veľmi pohodlne. Ale naozaj iba v meste. Mimo pomalších mestských ciest už komfort citeľne klesá a tu už sa PCX na Forzu, hlavne čo sa zadného odpruženia týka, nechytá. Dorazy sa s vami budú chcieť pobaviť častejšie. 

Stále je tu priestor na zlepšenie

Aby som len nechválil, na PCX sú aj veci, ktoré mne až tak nesedeli. Prvou sú brzdy. PCX oproti konkurencii trochu stráca tým, že kotúčová brzda s 220 mm kotúčom a ABS je iba vpredu. Vzadu je 130 mm bubnová brzda a, pri mojej váhe, je takéto riešenie brzdenia zadnej časti skôr na ozdobu. Do mesta, kde sa jazdí v nižších rýchlostiach, to s privretím oboch očí môže stačiť. No aj tak, ak ste zvyknutí, podobne ako ja, jazdiť po meste brzda/plyn a brzdiť silnejšie, pričom viac využívate zadnú brzdu, tak si s PCX budete k sebe cestu hľadať trochu dlhšie. Na prednú brzdu však nemôžem povedať krivé slovo. Funguje, ako má a podrží vás.

Ďalšou vecou, ktorá môže byť pre niekoho, kto nad PCX premýšľa, limitujúca, je posed jazdca. Ak ste vyšší, dajme tomu máte tých 185 cm, jazdenie nemusí byť úplne pohodlné. Predovšetkým ak máte dlhé nohy a jazdíte dlhšie trasy, či musíte byť v sedle viac ako polhodinku. Na bokoch malého skútra je len obmedzené miesto a hoci si nohy môžete dať minimálne do dvoch pozícií, ak budete sedieť s nohami skrčenými, pri odbočovaní si do nich budete búchať riadidlami, no a ak ich budete chcieť mať vystreté, úplne to nepôjde. Ja som si kedysi práve kvôli tomuto vybral NMaxa, lebo mi PCX bolo malé. Mám pocit, že sa to za tých pár rokov posunulo k lepšiemu, ale obmedzenie som cítil. Ak však máte okolo 180 cm, prípadne kratšie nohy, nebudete mať problémy so sedením žiadne. Dokonca sa vraj zlepšilo sedlo, na ktorom sa predtým jazdci šmýkali dopredu. Posúdiť to úplne nedokážem, ale nijako som sa na sedadle nešmýkal.

Do koča aj do voza

Celkovo však musím PCX uznať, že sa s ním jazdí nadmieru dobre, ak teda zúžime výber na jeho kategóriu. V meste je to naozaj žralok, ale pokiaľ dokážete urobiť aspoň čiastočné ústupky vlastnému komfortu, užijete si aj kratšie výlety. Len na jazdenie vo dvojici to úplne nie je. Hoci, poznám viacero ľudí, ktorí jazdia aj dvaja, prípadne prešli na PCX okolo celého Slovenska, či s ním jazdili po Slovensku pár dní a boli spokojní. Keďže som na ňom sám absolvoval dva 200 km výjazdy a viem to porovnať s inými strojmi, je to už o výraznejších ústupkoch z pohodlia. 

Na záver by som o Honde PCX povedal asi toto, jeho obrovskou výhodou je jeho prispôsobivosť a univerzálnosť. V tom má oproti konkurentom navrch. Japonskí inžinieri stvorili stroj, ktorý s trochou snahy dokáže ovládať úplne každý a ak bude chcieť, ešte si to aj užije. Pre začiatočníkov, aj takých, ktorí na ničom podobnom nikdy nesedeli, je to priam dar z nebies. Navyše, vďaka naozaj veľkorysým odkladacím priestorom urobí PCX dobrú službu aj pri bežnom dennom fungovaní a v meste dokáže slušne nahradiť auto.

Zároveň si však myslím, že je už najvyšší čas na výraznejšie vylepšenia, lebo konkurencia nespí a chce Honde odhryznúť z koláča čo najviac. Som veľmi zvedavý s čím príde nasledujúci model, aby priniesol zlepšenie, no zároveň príliš nenarástla cena. Ale nech už bude akýkoľvek, opäť má veľkú šancu, že to bude bestseller.

Technické parametre