Keď som nedávno dopisoval recenziu na Piaggio MP3 500, netajil som sa nadšením. Rád som preto využil príležitosť a v podstate hneď otestoval aj menšiu sestru päťstovky – Piaggio MP3 300 HPE v príplatkovej verzii Sport.
Jednak som chcel mať porovnanie bez nejakého spomienkového optimizmu, resp. kým mám ešte živé dojmy z 500 „v zadku“. Zároveň som bol zvedavý, nakoľko bolo moje nadšenie ovplyvnené tým, že predsa len ja, ako majiteľ vodičského oprávnenia typu B, som si mohol vyskúšať stroj s poriadnou kubatúrou.
Malá sestra na scéne
Pre 300vku som si išiel do Považskej Bystrice, kde mi ju, po konzultácii so zastúpením Piaggia na Slovensku, pripravili u Jakuba Valla v motokubo.sk, vlastne ako úplne nový stroj s nájazdom 0 km. V podstate som tam z 500 presadol rovno na 300, čiže dojmy už nemohli byť čerstvejšie.
Už prvé porovnanie pritom vyzeralo naozaj zaujímavo, keď stroje stáli vedľa seba, menšia 300vka vyzerala ako mláďa väčšej 500vky… Ale bol to len klamlivý dojem. Menší súrodenec si na toho väčšieho dokázal vyšliapnuť.
La bella Italia
MP3 300 HPE má oproti svojej silnejšej sestre výhodu v tom, že ide o dizajnovo novší model. A práve keď oba stroje oddychujú vedľa seba je ten kontrast najlepšie vidieť. Subjektívne sa mi 300vka páči, s päťstovkou som mal, čo sa dizajnu týka, komplikovanejší vzťah. A nie som sám, komu sa menšia Talianka pozdáva. Ženy mojich kamarátov ju zhodne vychválili a aj reakcie ľudí, ktorí za mnou prišli počas testovania boli v 99 % pozitívne.
K dispozícii som mal MP3 v modrej farbe BLU OXYGEN, ktorá sa mi, zo štvorice ponúkaných farieb verzie Sport, páči najviac. Dokonca aj ja, inak absolútny dizajnový analfabet, dokážem oceniť jej vhodnú kombináciu s hliníkovými vložkami na nášľapoch či na riadidlách. Verzia Sport má tiež červené pružiny a kontrastné prešívanie na sedle, ale to sú v podstate detaily.
S dizajnom, resp. s ergonómiou stroja súvisia aj ďalšie veci, posed vodiča, pocit z jazdy, ale aj rozmery celkovo. Kokpit je navrhnutý dobre, aj keď už má najlepšie dizajnové časy za sebou. Riadidlá nie sú prehnane široké a štandardne vysoký jazdec (ja mám 185 cm) nemá žiaden problém si ich vzdialenosťou od sedadla. Miesta pre vodiča je dosť, ba až prekvapivo veľa, ani som nejak nepociťoval rozdiel medzi 500 a 300, hoci objektívne musím uznať, že na nohy je na väčšom stroji predsa len viac miesta. Ale nie je to nič do očí bijúce.
Ovládacie prvky sú vyriešené inak, ako na 500vke, kde je pod riadidlami nevzhľadný pás s tlačidlami, z ktorých navyše niektoré vôbec nemajú zmysel. Tu sa výrobca snažil ovládacie prvky rozmiestniť priamo v kokpite a celkom mu to vyšlo, hoci ASR, teda kontrola trakcie a prepínanie svetiel z klasických na LED svetlá, sú tak nešťastne schované pod ľavým heftom, že ich vodič v podstate nevidí. Inak už je to klasika, na ľavej strane je ovládanie svetiel, smeroviek, trúba a výstražné smerovky. Napravo tlačidlo pre naštartovanie, vypnutie motora, páčka aretácie a MODE tlačidlo na prepínanie hodnôt na displeji.
Nad riadidlami sú dva veľké budíky (rýchlomer a otáčkomer) a medzi nimi malý displej, ktorý ukazuje len to najnutnejšie.Niiekomu striedmosť vyhovuje, ja už som rozmaznanejší. Pokiaľ chcete detailnejšie hodnoty z jázd, odporúčam nainštalovať aplikáciu Piaggio Mia, ktorá príjemne rozšíri možnosti toho, ako sa o svojich výletoch dozvedieť niečo viac.
Pod riadidlami je spínacia skrinka, MP3 300 má klasické kľúčové štartovanie. Nechýba tradičný vyklápací držiačik na nákup, resp. držiak na tašku a pod tým ešte ručná brzda.
Sedadlo je stupňovité a uspôsobené najmä na príjemné sedenie pre vodiča, spolujazdec sa musí mierne uskromniť. Posed je ale, ako som už spomenul, dobrý a po jazde nebolieva chrbát ani krk. Pod sedadlom je odkladací priestor a poskytuje celkom veľkorysé miesto. Dve prilby tam síce nenatlačíte, ale jednu + nákup s odretými ušami áno. Ja som tam zvládol napchať moto veci + veci na túru v Tatrách, takže s trochou fantázie sa dá všeličo. Prípadne je samozrejme možnosť dovybaviť skúter originálnym topcasom.
Menší ale vrtkejší motor
Ako som písal vyššie, motor bol úplne nový, a preto som ho nechcel hneď vytáčať, bolo treba brať trochu ohľad. Aj tak však boli prvé metre zaujímavé. Oproti 500vke je 300vka živšia a agresívnejšia v nižších otáčkach. Silnejší model je v nízkych otáčkach lenivejší, ten slabší naopak, celkom dravý, čo sa v meste, kam je tento stroj primárne určený, vyplatí, a ja to o už pár km zistím v prvej kolóne.
Absolútne ma prekvapila reakcia na pootočenie plynu, je okamžitá, presná, a bez akýchkoľvek prepadov. Ani na 500 to nebolo zlé, ale tu je to ešte o level vyššie. Kým som si zvykol, troška som pri pridávaní poskakoval. Ale pár km to spravilo. Na čo som si ale zvykať vôbec nemusel a do konca testu si to naozaj užíval, je chod motora. Je absolútne tichý, v podstate to, že beží, zaznamenáte iba vtedy, keď otočíte plynom. 500vka si v nižších otáčkach vedela zabrblať, že ju držíte skrátka a ticho išla až cca od 70 až 80 km/h, na 300 je ticho od začiatku.
Na to, že má menšia trojkolka „len“ 25,8 koňa, čo je 19 kW, je motor prekvapujúco silný. Váha je 225 kilogramov, čo nie je málo, hoci stále o 60 menej ako pri 500vke, no inžinieri v Piaggiu svoje dielo rozhýbali tak, že som si obmedzenie trčiace z papierových predpokladov nejako neuvedomoval. Jasné, treba férovo povedať, že predbiehanie na rýchlejších cestách treba plánovať a dobre si rozmyslieť, a diaľnica nie je úplne svet, kam MP3 300 patrí, ale napríklad do kopcov sa trojkolka šplhala úplne svižne a ani v prudkom, dlhom, viac ako 12 % stúpaní sa mi nestalo, že by ručička na tachometri začala padať. A to mne, na takomto type stroja, úplne stačí.
Svižný záber motora je tak do 110 – 115 km, potom už rýchlosť stúpa pomalšie, no stále plynule a maximálka sa má pohybovať okolo 140 km/h. Ja som nový motor nechcel ničiť, a tak som to neskúšal, ale na nejakých 130 km/h na rovnej ceste som to rozgúľal.
Ovládateľnosť, aká sa nevidí
Keď som sa, či už na Scooter Campe, na FB, alebo aj len tak na ulici bavil s ľuďmi, veľa otázok smerovalo na ovládateľnosť a vhodnosť trojkoliek do mesta. A ja som úprimne hovoril, že by som si 500vku iba do mesta nekupoval. Bol som preto zvedavý, ako si menší stroj s dvomi kolesami vpredu poradí s nástrahami mestskej džungle.
Obavy sa rozplynuli hneď v prvý deň, kedy som empétrojku dostal. Žilina kompletne zasekaná, doprava úplne skolabovala (lebo Strečno, nehoda, opravy mostov). Miesta na predbiehanie nebolo veľa, ale slnko pálilo a mne sa v kolóne stáť nechcelo. A tak som nečakal. Bolo treba predbiehať, prepletať sa, a aj sa rýchlo rozbiehať, aby som nezavadzal autám, pred ktoré som sa drzo vopchal. Aby som to skrátil, cesta, v ktorej osobné autá stáli aj viac ako polhodinu (odhad kolegu čo tam v osobáku stál) mi trvala 8 minút. A nech mi hovorí kto chce, čo chce, trojkolka MP3 300 je mestský stroj so skvelými mestskými vlastnosťami.
Ovládateľnosť mi prišla ešte o chĺpok lepšia ako na 500vke a už tam som z nej bol nadšený. O príjemné riadenie sa stará dvojica 13 palcových kolies vpredu a 14 palcové koleso vzadu. Rovnako ako pri veľkej sestre aj tu je tlmenie nerovností vynikajúce, náklony veľkorysé, rýchle zmeny smeru bezchybné a odpichy zo stoja prvotriedne. Doslova a do písmena platí marketingový slogan, že z križovatky idete vždy prvý. Akcelerácia je vynikajúca a som si istý, že na ceste s niekoľkými semaformi by sa veľká 500vka na 300vku nechytala ani so svojim, o viac ako polovicu, vyšším výkonom.
Nie, nejdem sa tváriť, že je Piaggio MP3 300 HPE malý skútrik typu NMax či PCX, ktorý sa v meste fakt prepletie kamkoľvek. Fyzika stále funguje. Garantujem však, že skúsený jazdec s MP3 300 nebude stáť na mieste dlhšie ako pol minútky, kým sa autá pred ním aspoň nepatrne nepohnú a medzera sa nerozšíri tak, aby ste prešli. Mne prišiel handling MP3 lepší ako na mojom XMaxe a určite som si s ňou vďaka dvom kolesám vpredu trúfal na riskantnejšie manévre.
Už som písal, že trojkolka váži 220 kíl, to už dá zabrať brzdám a v meste dvojnásobne. 300vka však brzdí parádne. Ja sa priznám, že nožnú brzdu, ktorá brzdí zároveň predné aj zadné koleso vôbec nepoužívam. Brzdil som len klasicky ručne. Najmä obojruč, musel som si však zvyknúť na to, že predná brzda je nastavená o dosť ostrejšie ako zadná. Tam je nástup brzdnej sily pozvoľnejší. Zastavenie je však prakticky okamžité a to aj z vyšších rýchlostí.
Mimochodom, ak sme pri zastavovaní, až na 300vke som si zvykol poriadne využívať aretáciu, teda zamykanie náklonu kolies. Podrobnejšie som jej funkcionalitu rozpisoval v recenzii na MP3 500, tak si to, čo to je, môžete prečítať tam. Niežeby som predtým túto funkciu nevyužíval, najmä pri dlhom státí som stojan vlastne asi nikdy ani nepoužil, len som ju nezapínal pri zastavovaní na križovatke. To sa s 300vkou zmenilo. Tu som si už vychutnával možnosť neskladať nohy zo skútra ani pri státí na križovatke či v kolóne, naplno. Na MP3 navyše aretácia fungovala tak ako má, takže aj rozbehy boli bezproblémové a okamžité, žiadne čakanie na to, kým stroj akceleruje, sa nekoná.
Mimo mesto
Mestský skúter treba skúšať v meste a ja som si povedal, že OK, aj Vysoké Tatry sú predsa mesto, a tak som si tam na MP3ke spravil výlet. Nešiel som ale po diaľnici, nechcelo sa mi platiť diaľničnú (áno to na Piaggio MP3 treba) a mal som chuť testovať cesty prvej triedy a okresky.
Férovo priznávam, že rýchle cesty I. triedy som si až tak neužíval. Najmä kvôli už spomínanému faktu, že tristovka síce tempu ostatných áut pohodlne stačí, no predbiehanie už je zložitejšie. Hneď po odbočení na okresky však skúter ožil a opäť bol vo svojom živle. Pomalšia, kochacia, jazda mu nevadí a rýchlejšie prechody v perfektne zvlnených zákrutách na Liptove už vôbec nie.
Cesty nižších tried som si vyslovene užíval a mám pocit, že MP3ka tiež. Kratšie cesty a výlety nie sú žiaden problém a možno ani dlhšie, ale tu už, napríklad oproti cestovaní na MP3 500, bude treba viac plánovať. Hlavne zastavenia. Tristovka totiž nemá také veľké a pohodlné sedadlo, čo sa odrazí na pohodlí. Pri ceste nad 3 hodiny už ma zadok dosť omínal a musel som robiť časté zastávky, čo však niekedy kvôli času nejde.
Mimochodom, netreba sa báť ani jazdenia vo dvojici. Sily má skúter dosť a jazdenie nie je za trest. Trocha som sa toho obával, ale bol som milo prekvapený, koľko výkonu stroj ponúkne aj s dvomi jazdcami. Treba si však zvyknúť na to, že spolujazdec sa musí, čo sa komfortu týka, troška uskromniť. Sedadlo nie je vzadu úplne veľkorysé.
Nedostatkov veľa nie je
Dokonalý stroj neexistuje a aj táto mestská „bella“ má svoje pehy krásy. Niektoré sú subjektívne, iné si myslím, že budú neobľúbené kolektívne. Napr. nožná brzda – tá síce má svoj zmysel, ale stále je umiestnená veľmi neprakticky a na menšom stroji, ktorým 300vka je, mi zavadzala viac, ako na 500vke. Chýbalo mi aj väčšie plexi. To, ktoré sa montuje do série je nizučké a pri rýchlostiach nad 80 km/h dostávate celkom solídne zabrať. Našťastie sa to dá vyriešiť vyšším predným štítom, ale ten je za príplatok.
Čo mne osobne vadilo je to, že motor je priamo pod odkladacím priestorom. Viem, že to tak pri strojoch od Piaggia je, ale má to nevýhody. Najväčšia je asi tá, že sa celý ten priestor veľmi prehrieva. Chápem, že pri mestskom stroji to až tak nemusí vadiť, lebo jazdíte kratšie trasy, no napríklad, ak sa vyberiete na výlet a do odkladacieho priestoru si dáte vodu, zohreje sa vám cca za trištvrte hodinku tak, že je v podstate nepitná. A to môže byť, v horúčavách, ktoré aktuálne panujú, problém.
Už som hovoril, že s dizajnom som spokojný, no iba s tým externým. Kokpit, podobne ako na 500vke má najlepšie časy dávno za sebou a hoci mám retroštýl rád, toto nie je retro, ale zastaranosť. Nová MP3 530 prišla s parádnou inováciou a ja veľmi dúfam, že sa aj 300vke dostane rýchleho redizajnu. Zaslúži si to.
Skúter pre každého
Piaggio MP3 300 HPE veľmi dobre kombinuje výhody maxiskútra s klasickým skútrom. Je silný, poskytuje dobrú ochranu jazdcovi, no zároveň má nadpriemernú ovládateľnosť a veľmi dobrú dynamiku motora. Myslím si, že neexistuje žiadna ideálna skupina jazdcov, pre ktorých je určený. Rovnako si ho užijú začiatočníci, ktorí majú rešpekt z dvoch kolies a chcú jazdiť najmä v meste, tak aj skúsenejší jazdci, ktorí síce jazdia najmä mesto, ale večer po práci, alebo cez víkend chcú vypadnúť niekam k vode či do lesa za mesto na príjemný výlet.
Nie náhodou tieto stroje testujú aj príslušníci mestských polícií po celom svete. Presne ich rajóny sú jeho prirodzeným prostredím. V centre sa prepletie a na predmestiach dostane krídla, to baví každého. Oveľa viac ako veľká 500vka je tiež 300 vhodná pre ženy. Posed je oproti päťkilu cca o 10 mm nižší, ale vďaka dobre navrhnutému dizajnu stále sedíte pomerne vysoko, čo viem, že práve ženy majú radšej, lebo vďaka tomu majú lepší prehľad o situácii pred sebou. Navyše je stroj aj užší a manipulácia na mieste vďaka 3 kolesám a primeranej váhe bezproblémová. A stačí na to vodičský preukaz typu B. O tom prečo by v určitých prípadoch mohla byť trojkolka vhodnejšia ako klasický skúter som písal napríklad v tomto článku.
Som prekvapený z toho, čo práve píšem, ale asi som si Piaggio MP3 300 HPE Sport obľúbil ešte viac ako jej väčšiu a silnejšiu sestru. Jasné, som skôr cestovateľ a skútrista bonviván, a na výlety je vyššia kubatúra lepšia, no 300vka je univerzálnejšia a mne prišla aj odladenejšia. Poskytla mi viac zážitku a zároveň aj úžitku.
Bavila ma jej drzosť a svižnosť a tak nejak som z nej mal pocit, že dokáže jazdcovi predať viac emócií. Preto u mňa vyhráva. Nepotrebujem totiž obyčajný stroj, čo ma dovezie z bodu A do bodu B. Chcem niečo, čo má charakter a svoj štýl. Ak ste ako ja a hľadáte nový skúter, majte túto trojkolku na radare, jej cena nie je príliš vzdialená od klasických maxiskútrov a pokiaľ vám vyhovuje taliansky štýl, s týmto strojom sa pre vás môže začať vaša malá súkromná La dolce vita.
