Priznám sa, že keď som si šiel vyzdvihnúť MP3 na test, mal som zvláštne pocity. Nie negatívne, ani ustráchané, len som vôbec nevedel, čo čakať. Na trojkolke som naposledy sedel niekedy v roku 1987, ale na nej boli pedále, nemala motor, a dve kolesá mala vzadu. Odvtedy ma trojkolesové čudá akosi obchádzali. Nevedel som preto, na čo sa pripraviť.
Človek, od ktorého som ju preberal, moje zmiešané pocity nijak nerozptýlil. Vnímal som iba, že mi vraví: „toto nerob, lebo spadneš, na toto bacha, lebo spadneš a nikdy sa nesnaž o toto, lebo ti to spadne…„ No, teda, on nepoužíval slovo spadneš, ale iné sloveso podobného významu, každopádne som si celý čas hovoril, že kua, má to tri kolesá, hádam sa to nejako vertikálne udrží, nie?
Ani si nespomínam kedy som sa tak pekelne sústredil na to, nevyvaliť sa hneď v prvej zákrute, a neskončiť ako kretén na zemi pred očami všetkých, ktorí empétrojku pri mojom preberaní okukovali. Hneď ako som si sadol, naštartoval a vyrazil, som ale vedel, že to bude dobré, že nespadnem, a…, skrátim to, nespadol som ani tam, ani potom, a po 10 kilometroch sme boli s Piaggiom kamoši, ako keby sme sa poznali už roky. A ten pocit ma už neopustil do konca testu.
Sila, na ktorú stačí vodičský preukaz typu B
Práve Piaggio a jeho modelový rad MP3 môže za to, že vôbec nejaký segment trojkolesových skútrov existuje. Bola to Piaggio Group, ktorá kedysi s týmto konceptom prišla a dodnes je v ňom absolútnou špičkou, hoci konkurencia rozhodne ani tu nespí.
Samotné PIaggio MP3 je však zaujímavý stroj nielen tým, že má tri kolesá. 500 kubíková verzia, ktorú som mal k dispozícii, je už v podstate hybrid medzi maxiskútrom a motorkou, no stále vám na ňu stačí iba vodičské oprávnenie typu B. Teda to, s ktorým inak môžete riadiť maximálne skúter do 125 ccm. Legislatíva to umožňuje od minulého roka, i keď, priznám sa, keď som študoval prečo sa tak stalo, musel som sa usmievať. Prečo? Pretože takto znie zdôvodnenie:
„Predkladatelia v doložke vybraných vplyvov poukázali na to, že vodičmi motorových trojkoliek sú v značnej miere osoby vo vyššom veku, osoby s telesným postihnutím alebo zdravotným defektom. „V zmysle uvedeného je pre tieto osoby vo väčšine prípadov len veľmi ťažko získať vodičské oprávnenie skupiny A, čiže je pre nich využívanie týchto vozidiel prakticky vylúčené. V rámci získania vodičského oprávnenia skupiny A sa totiž praktické skúšky vedenia motorového vozidla vykonávajú iba na motocykloch (jednostopovom vozidle),“ podotkli s tým, že štýl jazdy na motocykli a motorovej trojkolke je úplne odlišný.“
Hoci by som s mojou krajšou polovičkou mohol dlho polemizovať o tom, či som alebo nie som osoba so zdravotným (hlavne mentálnym) defektom, predsa len, keď som si predstavil vetchého motodôchodcu, resp, zdravotne znevýhodnenú osobu na tej 500vke, ktorú som mal na recenziu… No, jednoducho som sa usmieval. A k tomu, že by štýl jazdy bol na trojkolke nejako veľmi odlišný, by som tiež vyškerený v zákrutách na Homôlke vedel mať námietky . Nuž ale čo, zázrak sa stal, s Bčkom sa dá riadiť aj takéto delo, a ako si to kto zdôvodní, môže byť všetkým tým vysmiatym dôchodcom, telesne postihnutým a ostatným z jazdy sa vytešujúcim jazdcom úplne jedno… Beriem benefity a myslím si svoje.
Papierové technické parametre a realita
Piaggio aktuálne ponúka tri kubatúry MP3ok. 300 ccm, 400 ccm a 500 ccm. V predchádzajúcich rokoch boli k dispozícii aj 125 ccm a 250 ccm. Takže v podstate Piaggio pokrýva celé spektrum kubatúr a vyberie si tak určite každý to, čo mu najlepšie vyhovuje.
Ja som mal, ako som už povedal, k dispozícii to najlepšie, čo v ponuke je. Piaggio MP3 500 HPE, v príplatkovom prevedení Sport Advanced, ktoré ponúka červenú farbu pružín a spiatočku. Aká teda vlastne je?
Výborná. Začnem motorom a trocha zašuštím papierom. Pohonná jednotka má jeden valec a ide o štvortakt so štyrmi ventilmi. Objem motora je 493 ccm, výkon 32 kW, čo je 43,5 koní pri 7750 otáčkach. Krútiaci moment je 47,5 Nm pri 5750 ot/min. O radenie sa stará automatická prevodovka CVT a je veľmi presné, až prekvapujúco. Mal som z nej oveľa lepší pocit, ako z prevodovky v mojej Toyote Rav 4, z ktorej ma ide, hlavne v kopcoch, poraziť. Spojka je klasika, suchá, odstredivá, no a chladenie je zabezpečené kvapalinou. Spotreba uvádzaná výrobcom je 3,7 litra, ale ja som jazdil okolo 4 až 4,2 l, treba však povedať, že 80 % mojich jázd bolo v značne kopcovitom teréne.
Dosť ale papiera, toto si prečítate aj v marketingových brožúrach. Aká je realita? Motor mi prišiel naozaj výborný. V nízkych otáčkach mu síce chvíľku trvá kým začne ťahať, ale čím je ručička na otáčkomere vyššie, tým je to pozitívnejšie. Zaujímavé je aj to, že v nízkych rýchlostiach je motor značne brblavý, vie si pofrflať a zavibrovať (ale naozaj veľmi s mierou). Zhruba od 60 km/h sa však veci úplne zmenia a motor spieva nádhernú, plynulú a extrémne tichú melódiu. Ani neviete, že ho máte.
Na to, že nejde o úplne ľahký stroj, MP3ka váži 282 kg + keď k tomu prirátam aj mojich 95 kíl, je až neuveriteľne svižná. Opäť si síce treba troška zvyknúť na pozvoľný nábeh výkonu, ale cca od 50 až 60 kilometrovej rýchlosti vás pootočenie plynom parádne vystrelí. Zhruba do 140tky je zrýchľovanie vynikajúce, potom už nábeh rýchlosti opadáva a na maximálku, ktorá sa pohybuje okolo 160 km, už sa musíte doplaziť. Ale tu musím naozaj vyseknúť poklonu, pretože MP3ka prekvapila asi každého, kto ju videl pri jazde, a ak patríte k tým, ktorí radi predbiehajú, tento stroj vás v tom nadšene podporí. Ja som prvýkrát na dvoch, ehm vlastne na troch kolesách, zažíval situácie, kedy sa vám osobáky uhýbajú z cesty, aby vám nezavadzali a náležite som si to užíval.
Pocity z jazdy – Tutto bene
Čo však asi bude všetkých zaujímať najviac sú pocity zo samotnej jazdy, nuž poďme na to. Ak si myslíte, že si na trojkolku treba nejak špeciálne zvykať, mýlite sa. Netreba. Neradím sa k žiadnym ostrieľaným jazdcom, a ako som už vyššie napísal, zoznámenie sa s MP3kou mi trvalo asi 10 km. Prakticky pár minút po prevzatí som ju zobral do zákrut okolo Zliechova a na Homôlku, a cítil som sa akoby som na nej sedel už mnohokrát. Nie je to nič, na čo by sa bolo treba špeciálne pripravovať.
Dve kolesá vpredu dodávajú skútru oveľa lepšiu stabilitu. Plocha styku s vozovkou je vďaka dvojici kolies väčšia a samozrejme zaváži aj ich umiestnenie, sú ďalej od seba a tak sa rovnováha udržuje omnoho ľahšie. Keď sa to všetko sčíta, získate silnejší pocit istoty v zákrutách a bude sa cítiť bezpečnejšie. Náklony, ktoré aj neskúsenejší jazdec s MP3kou zvládne, sú niekedy až fyziku popierajúce. Verte mi, dokážete sa bezpečne nakloniť oveľa viac, ako si myslíte. Ja som hneď druhý deň po prevzatí MP3ky išiel na skúter zraz Po Valašsku na skútru cez zákrutami a vracákmi nabitý horský prechod Makov, v poriadnom daždi, a hoci mi pred cestou nebolo všetko jedno, počas samotnej jazdy som sa vôbec nebál. Stabilita aj na mokrej ceste sa s klasickým skútrom nedá porovnávať.
Ak sa bavíme o stabilite, musím samozrejme spomenúť aj jednu z najväčších vychytávok, ktorou trojkolky a špeciálne séria MP3 od Piaggia disponujú. Je ňou aretácia, resp. zamknutie kolies v aktuálne polohe. Táto funkcia vám zabezpečí, že vám trojkolka nespadne pri parkovaní, po zaparkovaní, alebo pri zastavovaní na semaforoch. V podstate ide o to, že sa kolesá uzamknú v aktuálne polohe (stále sa krútia len sa skúter nenaklápa) a vy ostanete stáť rovno aj bez toho, aby ste museli dať nohu na zem. Je to skvelá vec, hoci má aj svoje mušky.
Aretácia funguje tak, že ak vaša rýchlosť klesne pod 15 km/h, je možné ju zapnúť pohybom páčky, ktoré je pri pravom hefte. Jednoducho posuniete páčkou doľava a stroj sa zaaretuje. Vypnúť túto funkciu môžete dvoma spôsobmi, buď páčku posuniete zasa doprava, a stroj hneď začne klopiť na stranu, alebo pridáte plyn a aretácia sa sama vypne. Koncept výborný, v praxi je to trochu zložitejšie.
V prvom rade, a to zdôrazňujem, si treba dať pozor na akékoľvek obrubníky, šikmé plochy a aj napohľad menšie naklonené roviny. Hlavne pri tlačení skútra. Ak totiž máte zapnutú aretáciu a dostanete sa na takúto plochu, gravitácia pôsobí, a stroj vám začne dolu kopcom zrýchľovať, až prekročí rýchlosť 15 km/h kedy sa aretácia vypne. Verte mi, že udržať 282 kíl v momente keď nečakáte, že musíte, je veľmi, veľmi náročné. Druhá vec je, že na mojej testovacej verzii nie vždy správne fungovalo vypínanie aretácie pri pridaní plynu. Stávalo sa mi, a nie nejako výnimočne, že ak som mal zapnutú aretáciu, hoci som plyn pridával skúter sa nepohol. Musel som vypnúť aretáciu manuálne a následne už plyn zasa fungoval. Predpokladám však, že to bola len vada konkrétneho stroja.
Ja som aretáciu používal pri parkovaní, kde je podľa môjho názoru nenahraditeľná a bude mi veľmi chýbať. MP3ka má síce aj centrálny stojan, ale nikdy som ho nepoužil. Vždy som zapol aretáciu kolies a následne ešte zatiahol ručnú brzdu, ktorú MP3 má a je to vynikajúca vec. Parkovanie aj dolu kopcom vo vzpriamenej polohe bolo úplne bezproblémové. Na križovatkách som však zámok kolies nepoužíval vôbec. Spustil som nohy a stál na nich, neviem či je to zvykom, ale bolo mi to tak jednoduchšie.
Ďalšou vecou, kde MP3 vyniká, je žehlenie nerovností. Vpredu je elektrohydraulický systém pruženia – kĺbový štvoruholník so zdvihom 85 mm, a vzadu sa vám o pohodlie sedacej časti starajú dva hydraulické tlmiče s nastaviteľným predpätím pružiny v 4 polohách (dva olejovo-plynové tlmiče s plynulým predpätím pružiny na verzii Sport a Sport Advanced). Zdvih je 108 mm. Reálne je výsledok výborný, tam kde s mojim XMAXom musím veľmi opatrne kľučkovať, aby ma vlastné pruženie nevyhodilo zo sedadla, na MP3 akurát jemne pribrzdím. Nejaký menší terén som ani neriešil, rovno som šiel. Teda niežeby bolo Piaggio MP3 nejaká „kroska“, ale bežnú poľnú cestu dá s prstom v nose a vy ani nebudete vedieť, že nie ste na asfalte.
Spomenul som aj spiatočku. Tú si zapnete jednoduchým prepnutím tlačidla a následne normálne plynom ovládate rýchlosť. Najmä v preplnenom meste to môže byť fajn, ale férovo priznávam, že som ju využil raz, keď som chcel vycúvať z námestia v Rožnove a nechcelo sa mi skúter tlačiť do mierneho kopčeka. Bola to vítaná pomoc a dôkaz, že spiatočku je možné zmysluplne využiť. Inak som ale vždy radšej skúter vytláčal ručne. Mal som tak väčšiu istotu.
Ušitá na cestovanie, aj vo dvojici
Prekvapuje ma, že mnohí recenzenti hovorili o týchto skútroch ako o mestských strojoch, resp. ich aj v meste recenzovali. Áno, MP3 300 je určite stroj do mesta, ale táto 500vka Sport Advanced? Tá by v meste trpela. Je dosť robustná a ten výkon, ktorý ponúka, resp. tie vlastnosti, ktoré má… To jednoducho patrí mimo mesto. Je to úplne ideálny skúter na cestovanie. Úplne najlepšie mu sedia okresky a cesty, kde sa zákruty striedajú s dlhšími rovinkami. Diaľnicu na MP3 500 zvládnete úplne bez strachu, že by ste spomaľovali premávku. Ale na nejaké predbiehanie predovšetkým vo dvojici to už nebude.
Práve v cestovaní vo dvojici vidím najväčšiu pridanú hodnotu MP3 500. Ja som si ho bohužiaľ kvôli chorobe užil menej, ako by som chcel, ale aj tých málo km, čo sme na skútri strávili dvaja ma presvedčilo, že na toto je MP3 ako stvorená..
Opäť sa budem opakovať, ale stabilita a jazdné vlastnosti sú aj pri jazde vo dvojici vynikajúce, a aj spolujazdci, ktorí majú zo spolujazdy na skútri rešpekt, budú pokojní. Samotný priestor pre spolujazdca je nadimenzovaný skvele. Je vidieť, že v Piaggiu počítali s tým, že na tomto skútri budú ľudia chcieť jazdiť v páre. Sedadlo vzadu je plnohodnotné, mäkké a priestorné, s vyvýšeným a pomerne veľkým operadlom. Žiadne kompromisy. Rovnako aj priestor na nohy a vyklápacie nášľapy sú vyrobené s ohľadom na pohodlie spolujazdca. No a čo mnohí spolujazdci ocenia azda najviac je to, že zadné sedadlo je o dosť vyššie, ako to predné, takže konečne počas jazdy vidia aj niečo iné, než len zadnú časť vodičovej prilby.
S cestovaním, ale nielen s ním, súvisí aj odkladací priestor. Ten je veľkorysý. Predovšetkým pod sedadlom, v robustnej zadnej časti skútra je miesta až, až, a to aj po tom, čo tam dáte povinnú výbavu na skúter. Ja som síce rozmaznaný z XMAXa, kde mi pocitovo príde priestoru o trochu viac, ale aj tu je to úplne dostatočné. Dve integrály síce nezmestíte, ale integrálku a otvorenú helmu, s trochou cviku, určite áno. Treba si však dať pozor, lebo tento priestor sa nezamyká automaticky tlačidlom na prístrojovke, je potrebné zamknúť celé riadenie skútra, až potom môžete s pokojným svedomím od stroja odísť.
Druhý odkladací priestor, ktorý ma mimochodom veľmi bavil, je umiestnený nad budíkmi, resp. medzi prístrojovou doskou a predným štítom s plexisklom. Je úzky, takže sa vám tam zmestia iba priestorovo nevýraznejšie predmety, ako napr. mobil, prípadne nabíjačka na batérie do kamery, ale ja som si ho obľúbil a používal ho často. Navyše, vnútri je ukrytý aj USB-A port, čo je vynikajúce a my všetci, ktorí so sebou nosíme tri a viac batérií do GoPro kamery vždy oceníme možnosť dobíjania za jazdy.
Starne do krásy?
Priznám sa, negatíva som hľadal dlho. Niežeby neboli, len mi prídu subjektívne, tak ich prosím podľa toho aj berte. Najväčším nedostatkom je dizajn stroja. Ja sa netajím tým, že som do talianskeho dizajnu zamilovaný a je mi bližší ako napr. japonský, ale pri MP3 500 už je trochu vidieť, že dizajn s týmto tvarom svetiel má to najlepšie už za sebou a je čas na facelift (ten mimochodom prišiel práve počas testovania a je super).
Ono, všeobecne, trojkolky na pohľad nevyzerajú tak sexi, ako napr. Vespy, či iné dizajnové skútre, ale ak si porovnám dizajn mnou recenzovanej MP3, ale aj dizajn novej MP3 300 HPE, a potom vezmem napríklad najnovšiu Yamahu Tricity, tak je vidieť, že Yamaha už je z novšej dizajnovej generácie. Ako ale vravím, nová generácia Piaggio MP3 530 túto moju výčitku robí irelevantnou.
Najviac sa zastarávanie prejavuje na kokpite, kde dominujú nie úplne vzhľadné čiernosivé plasty. Kokpit samotný tvoria dva veľké analógové budíky, medzi ktorými je malý digitálny displej a pod riadidlami, na ktorých je tiež dosť ovládacích prvkov, je ešte rad tlačidiel. Ak človek porovná tento kokpit so súčasnými strojmi, je už naozaj vidieť, že bol čas na zmenu. Kokpit novej MP3 už vyzerá úplne inak, modernejšie a praktickejšie. Funkcionalita je niekde úplne inde.
Inou vecou, ktorá mi vadila, bolo umiestnenie nožnej brzdy. Chápem, že je tu hlavne preto, lebo si to vyžaduje homologizácia a teda aj vďaka nej sa vôbec môžem na stroji s takýmto výkonom voziť, no myslím, že by sa dala umiestniť aj lepšie a nie zhruba do dvoch tretín pravej vodičovej stupačky, kde naozaj nohe zavadzia. No a posledná výčitka sa týka kľúča do zapaľovania. Ten je obrovský, mohol by sa tak o polovicu zmenšiť. Ale aj z tohto vidíte, že varím z vody, ono naozaj nie je veľmi čo vyčítať.
Ďalšie negatíva? Nenašiel som, teda okrem tých drobností, ktoré som už spomenul v texte. Jednoducho, Piaggio MP3 500 Sport Advanced HPE je veľmi dobre spracovaný kus techniky, na ktorom vidieť, že ho vo fabrike, ktorá ho vyrába, majú radi a nie je to iba nutné zlo, ktoré držia v portfóliu, aby sa vyrovnali konkurencii.
Komu je MP3 500 určená?
Ako to uzavrieť? Piaggio MP3 500 HPE je stroj, ktorý s pokojným svedomím a radosťou odporučím každému, kto sa bude oň zaujímať. Vlastne, prekvapilo ma, aký záujem o ňu bol všade, kam som prišiel. V podstate si nepamätám, že by som niekde zastavil na dlhšie a neprišiel by sa niekto spýtať, alebo mi povedať, že aj on by chcel trojkolku. Tomu by som ešte pred samotným testovaním neveril.
Mnohí sa ma teraz pýtajú, pre koho sú trojkolky ideálne, no ja na to úprimne neviem odpovedať. Myslím si, že dokážu zabaviť každého. Pokiaľ by som však musel niekoho vybrať, vybral by som tých, ktorí na skútroch buď doteraz nejazdili, jazdili a majú z nich rešpekt, alebo tých, ktorí si chcú iba bezpečne užívať pohodlné jazdenie. Trojkolka je na všetko z toho ideálna. Podrží, odpustí, naučí, a je úplne jedno či ste dôchodca, zdravotne znevýhodnený, študentka, čo hľadá rýchle približovadlo, alebo manažér, čo sa chce zabaviť a sem tam si vyvetrať hlavu. Všetkým ponúkne to, čo hľadajú. A ako som písal vyššie, ak chcete cestovať, resp. cestovať v páre, budete len ťažko v segmente skútrov hľadať niečo lepšie ako MP3 500 HPE.
No a ak sa pýtate, či by som si ju kúpil? Odpoviem úprimne. Teraz ešte nie, predsa len, ešte ma lákajú TMAXy, Forzy 750 alebo XADV, ale som presvedčený, že v budúcnosti, keď ma tieto adrenalínové blbosti prejdú, si na mňa nejaká tá trojkolka počká. A ja sa jej brániť nebudem. A tak, nakoniec musím napísať, okrem klasického poďakovania pre Piaggio Slovensko za možnosť testovania, aj poďakovanie za to, že ste mi pomohli zmeniť pohľad na moto svet. Toto určite nebola posledná trojkolka, na ktorej som sa odviezol.
